Květen 2012

Mysli si čo chceš - časť 22.

28. května 2012 v 22:34 | Petranka |  Mysli si čo chceš
No, snažila som sa :) Komentujtéé, či sa páči.

Z pohľadu Lízy ::

Uff. Tak dnes večer mám to rande (ak sa to tak dá nazvať, a podľa Julky dá) s Liamom. Pri London Eye. Síce som tam už bola, ale to nevadí. VeĎ je tam krásne.
Rozmýšľala som, čo si oblečiem. Zas a znova tá istá dilema. Hm. Večer možno bude zima. Ale aj tak, vezmem si kraťasy, tielko, botasky ... a sveter. Aby sa nepovedalo :D
"Kedy ideš?" opýtala sa ma Barča, ktorá ležala na posteli a čítala knihu.
"Za hoďku. Musím si ešte spraviť make up, vlasy .. Dúfam, že to stihnem."
Vyprskla smiechom.
Rozhodla som sa, že si make up nebudem robiť nejaký ťaživý. STačí len maskara, rúž, púder. A líčka. keď som si maľovala oči, do izby sa vrútila Julka. Vysmiata, blonďavé vlasy jej lietali na všetky strany.
"Čo sa deje?" spýtala som sa jej.
"Lucas mi zavolal... Ideme von," odpovedala hanblivo.
"Ale čo?!" vrhla na ňu pohľad Barbara. Pri pohľade na ňu si len trpiteľsky vzdychla , postavila sa a pobrala sa k Julkinej skrini.
"Tu máš. Poďakujem ši neskôr," podala jej letné šaty, bielo modré. A k tomu dlhý pletený biely sveter. Kúpili sme ho vo výpredajoch, asi pred rokom.
Vlasy som si zaplietla na jednu stranu, obula sa a pomaly vyšla z izby. Julka išla so mnou.
"A kam to vlastne idete?"
"Ku rieke, prechádzať sa."
"Ó, to je pekné," povedala som. No, JE to pekné.
Vyšli sme z intráku a každá sme sa vydali iným smerom. Objali sme sa, zašepkali Veľa šťastia a išli sme.


Ku London Eye som sa dostala niečo po siedmej. Obzerala som sa, a Liama som uvidela stáť pri stánku na cukrovú vatu. Podišla som ku nemu a usmiala som sa.
"Ahoj," pozrel na mňa a podal mi jednu vatu. Obrovská lepkavá a nechutne sladká masa cukru. Mňam.
"Ďakujem," povedala som.
Prechádzali sme sa popri London Eye, zastavili na neďalekých kolotočoch. Chcela som ísť na horskú dráhu, ale odmietol. Že sa bojí výšok. Tak ma zobral na húsenkovú dráhu - s malými deťmi. Neskutočne sme sa smiali, ako na nás tie deti pozerali. Vystrašene a čudovali sa, čo tu takí veľkí robia.
Nakoniec sme išli London Eye, úplne hore. Bolo to nádherné. Výhľad na nočný Londýn, svetlá a všetky tie zvuky, strašne krásne. Zhlboka som dýchala a pozerali sme sa na tú nádheru.
Liam, sediaci oproti mne, sa naraz pozrel na mňa. Nahol sa, pozrel mi do očí, a povedal : "Musím to urobiť." Pozrela som sa mu do očí, ako vytrvalo mi hľadel to tých mojich. Uškrnul sa a potom sa jeho pery dotkli mojich.

Z pohľadu Julky ::

Nervózne som kráčala ku rieke. Povedal, že ma počká na začiatku, a tak aj bolo. Stál pri turistických obchodíkoch. Podišla som bližšie, a keď ma uvidel, s úsmevom išiel ku mne.
"Taký som rád, že si prišla," povedal a objal ma. Ako voňal... ach.
"Jasné, v pohode. VEľmi rada," začala som splietať voloviny.
"Ako ide škola?" opýtal sa.
"Výborne. Takmer samé jedničky," pochválila som sa.
"Takže nielen krásna, ale aj múdra!!" zvolal. Plesla som ho po ruke.
"Ale no."
Rozprávali sme sa o všeličom možnom. Dokonca prišla reč aj na šport. Som športová fanúšička, je to na mne vidieť :D Rada hrám volejbal, futbal, basketbal a také tie veci. A pozerám hokej. Do tohto som absolútne zažraná.
"Pozeráš hokej?" skočila som mu do reči, práve keď rozprával o nejakom jeho obľúbenom golfistovi. Nemala som ani tušenie, o čom to točí.
"No, áno. NHL, sem tam priateľské záapasy."
"A slovenský tím poznáš?" kukla som na ňho.
"Ehm, ani nie."
Tak som sa pustila do rozprávania. Hovorila som aspoň 20 minút, o našom brankárovi, obrancoch a útočníkoch, mojich obľúbených (Marcelka, Tomi-jeden aj druhý, keď nie tretí), kapitánovi - Chárovi. Vymenovala som mu, v koľkých zápasoch a s kým sme prehrali a vyhrali na MS, že sme vyhrali zlatú medailu, aj striebornú a brondzovú. Počúval ma veľmi pozorne. A potom som si spomenula, že dnes hráme finále !!!
"Dokelu !! Koľko je hodín?" opýtala som sa rýchlo. Možno už vieme, kto vyhral.
"Bude desať." Plus jedna, to je jedenásť ... Mali by to už vedieť.
A vzápätí mi prišla SMS - od mamky : Zlatko, máme striebro. 6:2.
A začala som kričať.
"Máme striebro, prehrali sme !! Bože, sme druhí !! Strašne sa teším!!"
"Čo?" opýtal sa nechápavo Lucas. Chápala som ho, ako to muselo vyzerať.
"Hrali sme s Rusmi o prvé miesto. Prehrali sme, no aj tak ! Sme najlepší.. ÁNO !!!" zakričala som na polovicu mosta.
Vtom ma chytil a pobozkal.



Lucas -.-

MYsli si čo chces - časť 21.

27. května 2012 v 17:45 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Z pohľadu Lízy ::

,,Tak, aké to bolo?" opýtali sa ma baby, keď som prišla naspäť na intrák.
"No.. bolo to ..." naťahovala som ich.
"Tak to už povedz!" vybafla na mňa Julia. Bolo na nej vidieť, že je nervózna. Zrejme to všetko prežívala na diaľku.
"Dali sme si obed, zaplatil mi taxík," povedala som.
"To je všetko?" spýtala sa neveriacky Barbara.
"Dal mi pusu."
"Kde?" zavrešťali.
"Na líce."
"To je dobré znamenie. Fakt dobré," zaprisahávala sa Julka.
"A čoho, prosím ťa?" sarkasticky sa jej opýtala Barbara.
"Že si pošle SMS alebo ti zavolá."
Dopovedala to, a zapípal mi mobil. Nová SMS. Pozrela som sa, kto to píše, a zasmiala som sa.
"Nabudúce spomeň milión. Vyhrala by si."
Písal Liam. Niečo takéto :
Cítil som sa dobre. Mohli by sme si to niekedy zopakovať. Zajtra pri London Eye. Nepýtam sa, o siedmej si tam. Liam xx
Teda, niekto má ale odvahu. Napriek tomu mi poskočilo srdiečko.

Z pohľadu Liama::

Posadil som ju do taxíka a potom som sa pomaly pobral do bytu.
Takmer som sa vznášal. Bol som s ňou na obede, a dá sa to nazvať rande. Páčilo sa mi to, a určite aj jej :D Konečne nebola hnusná... Bola sama sebou.
"Hej, to je Liam Payne!!" zavrešťalo nejaké dievča.
Dokelu. Čas popreťahovať svaly na nohách.


"Swagmasta from Doncasta!" začul som výkrik, keď som udychčaný vstúpil do bytu. Louis sa v predsieni fotil o zrkadlo, behal po byte len v trenkách. Haha, Harry to potom určite dá na Twitter.
"No čo mrkvičiak, ako bolo?" opýtal sa ma, keď ma uvidel.
"Ušlo to," zamrmlal som neurčito.
"Slečna Nedostupná a Nikoho-nepotrebujem ... otvorila sa kúsok?"
"Idiot. Bola úplne iná. Pekná , milá, vtipná a rozkošná."
"A čo mala oblečené?" opýtal sa ma úplne nezmyselne.
"Červené šaty."
"Sexy červená !! Chce ťa, kamoško. Dúfam, že si ju pobozkal."
"Na líce," povedal som nervózne.
"ČO ?? Harry by ju zožral, a ty jej dáš pusu na líce? Hanbi sa, chlapče, hanbi." Namieril na mňa prstom a pokýval ním.
Pokrútil som hlavou a išiel som sa osprchovať.
Veď pomaly ďalej zájdeš. A ja tam chcem dôjsť.

keď som vyšiel zo sprchy, našiel som Louisa v spálni, ako sa hrá s mojim mobilom.
"Zajtra si vyčisti zuby. Máš rande," povedal len tak mimochodom.
"Čože? Čo si urobil?" skočil som za mobilom.
"Klídek. Napísal som jej správu. Zajtra pri London Eye. Romantika ako vyšitá. A pochlap sa!"
"Och," to bolo všetko, na čo som sa zmohol. Teda, som rád že ju uvidím aj zajtra.

V noci som príliš nespal. Rozmýšľal som.
Ako veľmi som ju chcel. Na začiatku na odmietala, aká bola arogantná, drzá. To ma priťahovalo.
A teraz som pod tou šupkou. Je neskutočne milá, krásna a vtipná. A ironická. Sarkastická.
Jasné, stále ju chcem. Nejako som sa však spomalil. Neviem prečo. Asi ma predtým hnal dopredu ten jej odstup. Teraz však ... neviem.

Kinda confused ?? -.-

27. května 2012 v 16:45 | Petranka |  Hey, I'm Beth.
Keďže už je viac komentárov k príbehu Hey, I'm Beth, že nerozumiete Beth a Beth :D tak vám to vysvetlím :)

Takže je Bethany (Beth) - naša hlavná postava, na začiatku babičla, budúca žena pána Malika :D
a Elizabeth (Beth) - jej kamoška :)

Obe som predstavila už v 1. diely :)

A pýtali ste si aj obrázky, tak tu sú :)
Elizabeth :)

a toto je Bethany:
strašne krásna, preto dám viac fotiek :D



Hey, I'm Beth. - časť 2.

21. května 2012 v 17:41 | Petranka |  Hey, I'm Beth.
Toto je to, čo vzišlo z môjho 'spisovateľského' pera ... Konečne po dlhom čase :)

Hej Beth, išla by si dnes do kina?" volala som jej, keď mi skončila škola.
"Veď sme boli včera."
"Tak aspoň poď ku mne spať, fotrovci nie sú doma," povedala som sprisahanecky.
"A pozrieme si filmy?" spýtala sa nadšene.
"A kúpim čokoládovú zmrzlinu a pukance," dodala som.
"Fajn, platí. O ôsmej som u teba."


O siedmej som šla kúpiť potrebné veci, pripravila som postele a filmy, upratala som. Presne o ôsmej zazvonila Beth. Otvorila som dvere a hodila sa mi okolo krku.
"No Beth, som taká rada že si ma zavolala!!"
"Prosím ťa. Koho iného by som zavolala?" zasmiala som sa. Je to pravda. S ostatnými ľuďmi sa moc nestretávam. Niežeby som nechcela. To ľudia sa so mnou veľmi nebavia.
Vošla dnu a zhodila si veci na posteľ. Išli sme do obývačky a zapla som film. Komédia - Vo štvorici po opici . Hneď za tým horor - Texaský masaker motorovou pílou. Klasička.
Vyjedli sme celú zmrzlinu a maslové pukance, musela som ísť urobiť ďalšie. Boli sme hore do štvrtej rána, potom sme sa rozhodli ísť spať.

keď som sa prezliekala do pyžama a Beth už ležala v posteli, začala hovoriť.
"Dnes som ho videla."
Zamrzla som s rukou vo vzduchu - no hneď som sa aj pohla. Vedela som, koho myslí. Zayna.
"A?" opýtala som sa.
"No, ja len tak. Dnes bol úplne v pohode. Aj sa na mňa pozrel," zajasala. keď ona ich má tak rada!
"Aha. No, asi ma nemôže vystáť," mykla som plecami. Ale vo vnútri som sa smiala - ako pekne mu viem znepríjemniť deň. :D
"Ale nebuď na neho taká krutá. Mohli by ste byť kamaráti."
"Určite. On nestojí o to, aby sme boli kamaráti. Vrieskame po sebe a aj to tak ostane," zafrflala som.
"Chcela by si sa s ním priateliť?" zaskočila ma otázkou Beth.
"Dobrú noc." Vôbec som nevedela, čo odvetiť ...

"Dobré ránko," zívla som si okolo 11 ráno. Slniečko už hrialo, vtáčiky veselo štebotali a ... Beth ešte chrápala. No čo.
Rozhodla som sa, že urobím raňajky. Praženicu so žemľami opečenými na hrianku, maslo, zelená cibuľka. Mňam.

Zvyšok nabudúce :D

Blbé to je, mizerné ...

9. května 2012 v 20:32 | Petranka |  Oznamy
BAby, ja viem že teraz nedávam skoro vobec časti, ale mám stresové obdobie - prijímačky, učím sa :/ Aj keď si niečo napíšem večer do zošita, niečo v škole na papier...
Hneď po nich, sľubujem, sa pokúsim napísať toho čo najviac.
Zostáva mi dúfať, že mi odpustíte :) Tak vydržte prosím 1 týždeň :))

Hey, I'm Beth. - časť 1.

3. května 2012 v 18:22 | Petranka |  Hey, I'm Beth.
,,Nechaj babku, Clarisse. Je rozrušená, potrebuje pokoj," smutne povedala Isabell.
Ona tento príbeh počula už niekoľkokrát. Hovorím ho väčšinou na otcove narodeniny alebo výročie úmrtia. Otca mala veľmi rada, mala s ním vždy lepší vzťah ako so mnou. Veľmi ju zlomila jeho smrť. Bola psychicky na dne, často sa rozplakala z ničoho nič. Takrem nič nejedla a navyše bola tehotná. Bolo to ťažké obdobie pre ňu aj pre bábätko.
,,Nie, ja... Klasické rozcitlivenie," zasmiala som sa. ,,Zvládneme to, však?" usmiala som sa na Clarisse a pohladila ju po vláskoch.
,,Áno," poslušne odvetila a ľahla si na kožušinu pred kozubom. Vonku bola tma, smežilo. Nám v dome bolo príjemne teplučko.
,,Dobre. No tu máte niečo na posilnenie," vzdala to Isabell a doniesla nám tanier plný krásne vysokej, výbornej bublaniny s ríbezľami. Sama si sadla na gauč a pozrela na mňa.

___________________________________________________________________________________________________________________

,,Héj, Beth, počkaj ma!" kričala za mnou Beth.
"Švihni si!" zavolala som za ňou. Nemáme čas. O chvíľu nám ujde bus. Tu v Bradforde ide všetko rýchlo. Najmä busy a čas.
,,Doriti ! Kde máš oči ?!" otočila som sa a hneď do mňa niekto narazil. Počula som len cinkot skla.
"Na hlave, nie? A ty kde? Rozbila si mi zrkadlo, kurník!" počula som rozčúlený mužský hlas. Zdvihla som hlavu.
,,Ó, naša hviezda," povedala som ironicky. Bol to Zayn Malik. Ďalšia trápna osobnosť našej kultúry a našeho mesta.
,,Vadí ti niečo?" vybrechol na mňa.
Aký je dnes nervózny. Stretli sme sa už niekoľkokrát, no zatiaľ sme sa nerozprávali. Medzi nami reč nefunguje. Kričíme po sebe.
,,Áno. Vadí mi, že sa tu prechádzaš, akoby ti tu všetko patrilo. Vadí mi, že na mňa kričíš. A došľaka, vadíš mi ty!" povedala som mu.
"Uf. Asi sa rozplačem," zafňukal Zayn.
"Si trápny."
"A ty hlúpa." Pekný pokec.

"Beth, si v poriadku?" spýtala sa ma Beth opatrne, keď sme pokračovali v ceste. Bola tichým poslucháčom našej (vlastne každej) hádky.
"Jasné že som v poriadku. Len ma výtača ten chlap. Odkedy sa vrátil z turné, vydal nové CD sa správa, ako keby si mohol robiť, čo sa mu zachce. Je mi z neho zle."
"Ale je pekný," zamyslene odvetila. Jasné. Ak je on pekný, ja som princezná na hrášku.
"Ak s ním raz skončíš, nepoznám ťa," výhražne som zdvihla prst.
Pozreli sme na seba a začali sa smiať. Potom prišiel autobus a nastúpili sme.

NA DRUHÝ DEŇ

Ach. Ranné rituály. Vypiť pol litra kávy, urobiť raňajky, make up, vlasy. Prichystať veci do školy, posadiť sa na autobus, ktorý ma tam odvezie. Prežiť školu.
Chodím na strednú pedagogickú školu v Bradforde, teda budúca učiteľka, riaditeľka či trénerka detí. Smiešne, keďže sa už neviem dočkať, kedy zo školy vypadnem. Čo už.
Mám však rada deti. Sestra mojej mamy má malé dieťatko, také maličké, má skoro rok. Je veľmi rozkošné, skoro vôbec nekričí a stále sa usmieva. Dúfam, že aj moje deti budú také. Dvojičky. Dve dievčatá.
Po škole sa učím, robím rôzne prezentácie alebo chodím pomáhať do škôlky. Aj tam sú deti skvelé. Majú ma rady a ja mám rada ich. Uvažujem, že po maturite (ktorú mám tento rok), sa tam pokúsim zamestnať. Poznajú ma aj učiteľky, možno sa za mňa prihovoria. haha.
Elizabeth, teda Beth, moja najlepšia kamoška, so mnou do školy nechodí. Chodí na obchodnú akadémiu, teda budúca podmikateľka či bankárka.
Spoznali sme sa v škôlke. Hrali sme sa každý deň, no na základnej škole sme sa rozdelili a odvtedy sme sa nevideli. Keď som však mala 15, prežila som rozchod s mojím ex. Veľmi ma to bolelo a celé dni som sa len tak túlala po meste. Raz do mňa však náhodou hodila lietajúci tanier, a spoznala ma. Začali sme sa rozprávať, povedala som jej o mojom trápení a hneď sa mi uľavilo. Na druhý deň sme sa stretli znova a potom zas, obnovili sme zabudnuté priateľstvo. Je to tá najlepšia osoba, akú mi Boh mohol zoslať do cesty.