Mysli si čo chceš - časť 19.

17. dubna 2012 v 19:58 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Vy viete, pre koho to je ;))

Z pohľadu Julky ::

Nudila som sa. Vážne. Dnes škola nie je, Líza spí, lebo sa vraj v noci vôbec nevyspala, a Barbara tiež oddychuje.
Hm. Možno by sme niečo mohli podniknúť spolu.
"Barča?" opýtala som sa jej. "Nešli by sme von?"
"Teraz?! Veď je ešte len ráno ..." zamrmlala zo spánku.
"Ráno! Veď je takmer dvanásť hodín," zašomrala som. "No pome, vstávaj! Ideme na obed."
"Určite..." zašepkala a zakryla sa perinou.
Seriózne. Ako môže niekto spať o 12? Asi na ňu skočím.
Aj som skočila.
"Aáá!! Zlez zo mňa ty prekliate prasa!!" zajačala Barbara.
"Ja ti dám prasa!" plesla som ju po ústach.
Začala sa smiať a (konečne) sa tvárila živo. Nie ako mŕtvolka.
"Aaaargh ...." ozvalo sa z druhej strany izby. "Zavrite ústa, prosím. Ďakujem."
Pozreli sme sa s Barčou na seba, a vzápätí sme sa začali smiať. Zaslúžili sme si zato vankúšom medzi oči.
"Tak čo, pôjdeme?" urobila som psie oči na Barču. Nikto im nevie odolať.
"Tak dobre," vzdychla si a postavila sa. Začala sa hrabať v skrini. Tak idem aj ja.


"Poznáš tu nejaký dobrú reštiku?" opýtala som sa Barbari, keď sme už boli v meste. Všade bolo plno ľudí, valili sa rôznymi smermi a vonku krásne svietilo slniečko. To sa tu v Londýne nevidí len tak často.
"Hej, hneď za rohom je jedna dobrá, skvelo tam varia," ukázala mi. Naozaj. Bola luxusná aj zvonku, no a zvnútra bola nádherná. Taký starý dievčenský štýl, ale vyzeralo to fantasticky. Všade bolo cítiť vôňu citrusov, ale len jemnučko, takže mi nebolo zle.
"Dámy, čo si dáte?" opýtal sa nás neuveriteľne krásny čašník, keď sme si sadli za drahý drevený stôl. Vyzeral ako modeli na obálkach Vogue. Bol vysoký, svalnatý, husté tmavé vlasy a úúžasné oči.
"Teba, zlatko," cmukla perami Barbara. Obdivujem jej odvahu. Ja by som to nikdy neurobila. Ale mala pravdu. Jeho by som zjedla aj s vlasmi.
"To by si sa nedoplatila, kráska. Som nevyčísliteľný," žmurkol na ňu. Vyprskla som smiechom. Nevyčísliteľný ?! A to má skade ?? paródia na Som číslo 4 alebo čo ??
" Ja si dám ... kuracie prsia s pomarančovou omáčkou, šalát a jablkový džús," zakoktala som, keď na mňa spýtavo pozrel.
"Pre mňa kolu, hranolky a to morčacie mäso na hubách," odula pery Barča.
keď odišiel, začali sme sa smiať.
"Barča, ja ťa obdivujem. Nikdy by som sa mu to neodvážila povedať. Úplne som stratila reč."
"Ale bol sexy, čo?" oblizla si pery. Divoška je to !
"A ako! Ešte som asi nevidela nikoho takého sexy ako je on," začala som sa ovievať ponukou jedál.
O chvíľu nám doniesol jedlo. Ani som sa mu nepozrela do očí. Myslela som si, že Barča ho chytí za zadok alebo čo, no na moje (a nepochybne aj jeho ) prekvapenie sa pekne poďakovala a on odišiel.

"Zaplatíme!" luskla Barbara rukou vysoko zdvihnutou. Ten čašník prišiek ku nám aj s účtom.
"Takže to bude 30 libier, spolu s výhodami, o ktorých sa nehovorí," povedal ten chalan a žmurkol na ňu.
Mama mia. Čo sa stalo, keď išla na záchod ?!
" Toto je môj bratranec Dereck, Juli," zasmiala sa Barbara na mojom výraze.
Aha! A ja som si myslela že po ňom ide.
"A sú to rodinné výhody, nie sexuálne," povedala bez akéhokoľvek začervenania sa. No a čo, že na ňu pozrela polovica reštaurácie.
"A Dereck," zastavila ho, keď celý vysmiaty odchádzal. "Čísielko pre kamošku tu nenecháš?" Zatvárila sa ako anjel.
Dereck na mňa pozrel, naškriabal na blok číslo, dal mi papier a zo slovami, že mu mám napísať, odišiel.
"A rande dohodnuté," oprášila si ruky Barča.
"Takže sme sem šli kvôli tomu?" spýtala som sa jej.
"Samozrejme," zasmiala sa. A ja s ňou.


"Tak, kam teraz?" opýtala som sa. Boli sme zase v meste, ľudí už bolo menej, aj sa trošku ochladilo.
"Poďme nakupovať," navrhla Barbara. Pozreli sme na seba, a rozbehli sa do obchodov.

"A čo tieto?" opýtala som sa, keď som vyšla z kabínky už v 5. džínsoch.
"Máš v tom malý zadok," pozrela sa. "Ale vyzeráš skvele. Ber ich."
"Máš pravdu. Beriem ich. A stoja len 10 libier!!" bola som veľmi šťastná. Kúpila som asi 15 nových tričiek, 3 legíny, 4 džínsy a dokonca aj pár topánok. Ale keď už majú tie výpredaje ...
"Milujem ich !!" vykríkla som, keď som sa vytrepala z kabínky v pekných modrých šatách, tesne nad kolená.
"Vyzeráš úchvatne, Julka," prišla sa na mňa pozrieť Barča z vedľajšej kabínky. Aj ona si toho dosť pokúpila. Množstvo šiat, topov a kadejakých ihličiek ...
Napadlo mi, že niečo kúpim aj Líze. Hm. Vybrala som tielko, flitrovaný top a legíny. Hádam jej to bude dobré.


"Ja už nevládzem," zadýchane som povedala, keď sme sa vytrepali z baru. Potrebovali sme sa osviežiť, no myslím, že vodka s džúsom nebola to pravé orechové. Na prázdny žalúdok to účinkuje oveľa rýchlejšie.
Cestou na intrák sme sa smiali, okukávali cudzích chlapcov a skoro sme prevalcovali mamičku s kočiarom. Ale veď sme ani nevideli 10cm od nosa, tašky sme držali v obidvoch rukách, a že ich bolo veľa! Ľudia sa za nami otáčali.
Akurát sme boli v parku, keď začali padať prvé kvapky. Ani sme si nevšimli, že sa zatiahlo. Mali sme sa fakt dobre. Aj s alkoholom v krvi.
A zrazu BOOM ! Lejak ako z amerických filmov. Do pol minúty sme boli premočené do nitky. Ľudia, ktorí neboli pripití (čiže všetci okrem nás) z parku už dávno utiekli. Boli sme tam len ja a Barbara.
"Milovanie v daždi... Moment, v tomto prípade tancovanie," zháčila sa, vyzula balerínky, tašky položila na trávnik a rozbehla sa po ňom. Ja som sa len pozerala na oblohu, roztiahla ruky, otvorila ústa a chytala som do nich vodu.
Zrazu som pocítila tvrdý náraz na boku. Vyrazilo mi to dych a spadla som na zem. keď som sa pozrela, čo sa mi stalo, uvidela som Barbaru, ako sa rehlí na zemi. Ona do mňa narazila !!
To určite.
Podišla som ku nej, sklonila sa a začala ju štekliť. Začala pišťať, po menšom zápase sa postavila a začala ma naháňať.
Ešteže sme tam boli samy. Určite by nás bez zbytočných komentárov previezli rovno do psychiatrickej liečebne.
Asi po pol hodine behania, smiatia sa a schovávanie, prestalo pršať. My, úplne mokré, sme pozbierali tašky a vybrali sa domov. Skôr, než nás tu niekto objaví.


Lenže, alkohol zatiaľ stúpol do hlavy a navyše pred intrákom znova začalo pršať. Kukli sme na seba, a začali sme sa šaliť. Zase.
Ale teraz na našom zábavnom a hlúpom chovaní mali zábavu všetci, čo sa pozerali von oknom. Plus ďalších dvadsať okien, v ktorých sa po pár sekundách objavili hlavy. Niekoľko okien sa dokonca otvorilo a začali nám pískať a tlieskať!
Horko ťažko sme sa vytrepali do výťahu.
"Si skvelé dievča, vieš o tom?" začkala Barča.
"Jasné že to viem," odpovedala som jej.
Otvorili sme dvere izby a v tom sa na nás vrhlo divné strapaté čudo s dlhými vlasmi.
"Ste šialené, viete o tom?" spýtala sa. Prikývli sme.
"A preto vás mám tak rada." Ach, skupinové objatie. Príjemný pocit.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 vikinka :D vikinka :D | 17. dubna 2012 v 21:23 | Reagovat

pekna časť :*

2 michaela michaela | 18. dubna 2012 v 9:26 | Reagovat

nadhera :) tesim sa na dalsiu :)

3 Čičinka:) Čičinka:) | 18. dubna 2012 v 12:51 | Reagovat

krásna časť Peti :*

4 Juliana Juliana | 18. dubna 2012 v 19:53 | Reagovat

nesklamalo ma to opäť :)

5 Betušik-chan Betušik-chan | 3. května 2012 v 12:24 | Reagovat

teším sa na pokračko :D dve šalené sa stretli tu :D

6 Tete vs saky Tete vs saky | 26. srpna 2012 v 19:11 | Reagovat

krása :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama