MSČC - časť 20

23. dubna 2012 v 20:07 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Názov, ja viem :D ale nešlo mi to inak uložiť, neviem prečo.
Pekné čítanie, a dajte vedieť, ako sa vám to páči :)

Z pohľadu Lízy ::

A je to tu. Veľký deň, na ktorý sme všetci čakali.
Idem na obed s Liamom.
A vôbec neviem, čo si mám obliecť. Polovica izby sa prikláňa k názoru, že by som si mala dať šaty, a druhá polovica k pohodlnému oblečeniu. Ja stojím niekde medzi.
Viac sa lepšie cítim v legínach. No na rande (muhaha) mi to príde trošku nevhodné. Na druhej strane, v šatách sa cítim divne, a navyše ich nemám veľa = nemám veľmi na výber. A na vysokých opätkoch vyzerám ako žirafa (bez opätkov mám 180cm, takže tak..) a neviem na nich ani chodiť. Ja radšej tenisky, prinajhoršom balerínky.
"Takže čo?" opýtala s ma Julka, keďže som asi pol hodinu pozerala do šatníka.
"Neviem sa rozhodnúť ... Medzi týmito," ukázala som im fialové šaty, " alebo týmto," vybrala som kvietkované legíny a top.
"Ach," vzdychla si Barbara a pokrútila hlavou. Pohrabala sa vo svojej skrini a vytiahla malé červené šaty. Pekné.
"Na, obleč si toto," povedala. Zobrala som si ich a obliekla si ich.
"Jednotka," ukázala mi Julka palce nahor.
"Sexy," ako vždy povedala Barbara. Potom vytiahla čierne lakované lodičky a podala mi ich.
"Ojha," zasmiala som sa, keď som sa obula. Ešte nikdy som sa na svet nepozerala z takej výšky.
"Dievča, si strašná," pokrútila hlavou ZASE Barbara. "Nemáš si čo obuť!"
"A čo toto?" spýtala som sa a vytiahla zo šatníka čierne balerínky, ktoré som si ani neviem prečo zbalila so sebou.
"Môže byť," vyslovili názor baby.
"keď z teba neodpadol doteraz, tak teraz sa to stane," povedala Julka a ľahla si na posteľ.
"A čo ty a Lucas, čo?" rypla som do nej.
"To je komplikované," pokrčila plecami. Mykla som tými svojimi a išla si kulmovať vlasy.
"Nič nie je natoľko komplikované, aby sa to nedalo riešiť," zavolala som na ňu. Začula som len nejaké mrmlanie.


keď som vyšla z internátu, zapískal za mnou jeden chlapec, Ant (volá sa Anthony, no každý ho volá Ant. Vyzerá ako mravec, samé ruky a nohy).
"Kamže, kamže, kočka?" otočil sa za mnou.
"Na rande, Ant, na rande," zasmiala som sa.
"Keby ti to nevyšlo, som ti plne k dispozícii, Lis," zašpúlil perami a poslal mi vzdušný bozk. Vzápätí otvoril dvere a išiel do svojej izby.
Mám rada toho chlapca. Je s ním sranda.


Do tej reštaurácie som prišla načas. To je dobré, lebo premávka bola strašná. Samé zápchy, ani neviem prečo, veď je obed a nie ráno.
Vošla som dnu a porozhliadla som sa. Liama som uvidela sedieť vzadu v rohu a s niekým telefonoval. Podišla som k nemu. keď ma uvidel, niečo povedal a telefón odložil.
"Vyzeráš krásne," povedal, keď sme sa objali.
"Ďakujem ... ehm.. aj ty," odvetila som mu. Ježiši kriste.
Našťastie to zobral s humorom a napätie trochu opadlo.
"Tak čo si dáš?" opýtal sa ma.
"Hm. Palacinký!" zajasala som, keď som ich uvidela v menu. Tak dlho som ich nemala. Aj keď pred chalanom nechcem vyzerať, že som pažravá, teraz musím. MILUJEM palacinky.
"Super. Na pitie?"
"Colu," usmiala som sa. Aj on sa usmial a objednal nám.


Popri jedle sme rozoberali takmer všetko. Jeho život, teraz a predtým, môj život, na Slovensku a tu v Londýne. Trošku aj chlapcov zo skupiny. Smiala som s anajmä na Niallovi. Je zlatý, aj vtedy keď sme sa stretli, mi bol sympatický.
"V podstate si videla všetkých, nie?"
"Nie. Toho Harryho som nevidela."
"Tak to je dobre. Hneď by ťa zbalil, na modelky ide" krivo sa usmial.
"Otázne je, či by som sa dala. A ja nie som vhodná obeť na jednu noc, takže ..." povedala som a pokrčila plecami. "A nie som modelka."
"Ale nehovor! To ťa ešte neobjavili? Mám zopár kontaktov, keby si chcela..." začal vyťahovať mobil.
"Prestaň Liam," smiala som sa a plesla ho po ruke. "Ja nie som žiadna modelka a nikdy ňou ani nebudem."
"Ale mohla by si."
"Ale nebudem."
"A nechcela by si ich stretnúť všetkých?" opýtal sa ma, vrátil sa ku predchádzajúcej téme, keď videl, že ma nijako na modelkovskú kariéru nepresvedčí.
"No, ja neviem," zasmiala som sa. " Ale nech ma nechajú na pokoji," narážala som na Harryho.
"Neboj sa," mávol rukou Liam. " Ja by som ich uzemnil."


"Bolo mi s tebou príjemne," povedal Liam, keď sme stáli pred reštauráciou. Príliš obetavo sa ponúkol, že zaplatí účet, potom mi objednal taxíka a aj tomu zaplatil.
"Nabudúce by si mohla prísť ku nám do bytu," dodal. "Môžeš zobrať aj tvoje spolubývajúce, keď chceš."
"Jasné," usmiala som sa. "Ďakujem za všetko."
Usmial sa, objal ma a dal mi pusu na líce. Mierne šokovaná som nasadla do taxíka a odviezol ma domov.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 michaela michaela | 23. dubna 2012 v 21:48 | Reagovat

nadhera :) tesim sa na dalsiu :)

2 Juliana Juliana | 24. dubna 2012 v 20:07 | Reagovat

parada :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama