Duben 2012

Hey, I'm Beth. - Intro

25. dubna 2012 v 18:05 | Petranka |  Hey, I'm Beth.
Takže baby :D rozhodla som sa písať nový príbeh.. Ospravedlňujem sa, že veľmi nepridávam nové časti, no Liam sa mi páči čoraz menej (šokujúce aj pre mňa) a tak mi dochádzajú inšpirácie :D
No teraz píšem nový,hej, a tak dúfam že sa bude páčiť :)
Tu je Intro.

"Babi, ako si sa spoznala s dedkom?" opýtala sa ma moja vnučka Clarisse. V poslednom čase sa to pýta každého.
"No, Clar, to si sa nemala pýtať," zasmiala sa z kuchyne Isabell, moja dcéra. "Je to veľmi dlhý príbeh. Babička sa pri ňom unaví a zaspí presne v tm najlepšom."
"Bell! To vôbec nie je pravda. Náš príbeh je veľmi krásny, a áno, dlhý. Ale nie je taký nudný, že by som zaspala. Tvoj otec nebol nudný. Mohla by si mať ku svojmu otcovi trochu úcty, dcérka," smutne som sa usmiala.
Vstala som z kresla a zobrala z poličky fotografiu chudáka manžela. Zo slzami v očiach som si sadla, preýšľala nad osudom. Ako sme sa stretli, na náš prvý bozk, ako sme prechádzali cez nekonečné útrapy, na naše hádky, ktoré sa väčšinou skončili vášnivým bozkávaním. Ako sme sa rozchádzali a znova schádzali. Na to ,ako sa to skončilo, keď som mu uvarila prvú večeru. Na našu svatbu, prvé dieťa, krásnu Isabell... Ako sme sa tešili, keď nám oznámila, že budeme starými rodičmi ...
Bohužiaľ, nedočkal sa vnúčatka. Keď sa Clarisse narodila, nebol už medzi nami. Ja však verím, že je stále niekde tu. Niekedy, keď s plačom v posteli spomínam, ako aj teraz, mám pocit, že je tu a pozerá sa na nás. Cítim jemné pohladenie, závan jeho starého parfum. Niekedy mu hovorím, aký bol deň, aká je Clarisse. Že vyzerá presne ako on, vie napísať svoje meno a je veľmi zvedavá. Že Isabell sa po rozvode rozhodla nechať si svoje staré dievčenské priezvisko. A ako mi je strašne, že ho už nikdy neuvidím, nikdy neucítim dotyk jeho rúk. Ako mi je smutno.
Nám všetkým.


Tento úvod vznikol pod vplyvom smutných pesničiek.
Komenátorujte, ako sa vám páči, a či mám pokračovať :) :D

MSČC - časť 20

23. dubna 2012 v 20:07 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Názov, ja viem :D ale nešlo mi to inak uložiť, neviem prečo.
Pekné čítanie, a dajte vedieť, ako sa vám to páči :)

Z pohľadu Lízy ::

A je to tu. Veľký deň, na ktorý sme všetci čakali.
Idem na obed s Liamom.
A vôbec neviem, čo si mám obliecť. Polovica izby sa prikláňa k názoru, že by som si mala dať šaty, a druhá polovica k pohodlnému oblečeniu. Ja stojím niekde medzi.
Viac sa lepšie cítim v legínach. No na rande (muhaha) mi to príde trošku nevhodné. Na druhej strane, v šatách sa cítim divne, a navyše ich nemám veľa = nemám veľmi na výber. A na vysokých opätkoch vyzerám ako žirafa (bez opätkov mám 180cm, takže tak..) a neviem na nich ani chodiť. Ja radšej tenisky, prinajhoršom balerínky.
"Takže čo?" opýtala s ma Julka, keďže som asi pol hodinu pozerala do šatníka.
"Neviem sa rozhodnúť ... Medzi týmito," ukázala som im fialové šaty, " alebo týmto," vybrala som kvietkované legíny a top.
"Ach," vzdychla si Barbara a pokrútila hlavou. Pohrabala sa vo svojej skrini a vytiahla malé červené šaty. Pekné.
"Na, obleč si toto," povedala. Zobrala som si ich a obliekla si ich.
"Jednotka," ukázala mi Julka palce nahor.
"Sexy," ako vždy povedala Barbara. Potom vytiahla čierne lakované lodičky a podala mi ich.
"Ojha," zasmiala som sa, keď som sa obula. Ešte nikdy som sa na svet nepozerala z takej výšky.
"Dievča, si strašná," pokrútila hlavou ZASE Barbara. "Nemáš si čo obuť!"
"A čo toto?" spýtala som sa a vytiahla zo šatníka čierne balerínky, ktoré som si ani neviem prečo zbalila so sebou.
"Môže byť," vyslovili názor baby.
"keď z teba neodpadol doteraz, tak teraz sa to stane," povedala Julka a ľahla si na posteľ.
"A čo ty a Lucas, čo?" rypla som do nej.
"To je komplikované," pokrčila plecami. Mykla som tými svojimi a išla si kulmovať vlasy.
"Nič nie je natoľko komplikované, aby sa to nedalo riešiť," zavolala som na ňu. Začula som len nejaké mrmlanie.


keď som vyšla z internátu, zapískal za mnou jeden chlapec, Ant (volá sa Anthony, no každý ho volá Ant. Vyzerá ako mravec, samé ruky a nohy).
"Kamže, kamže, kočka?" otočil sa za mnou.
"Na rande, Ant, na rande," zasmiala som sa.
"Keby ti to nevyšlo, som ti plne k dispozícii, Lis," zašpúlil perami a poslal mi vzdušný bozk. Vzápätí otvoril dvere a išiel do svojej izby.
Mám rada toho chlapca. Je s ním sranda.


Do tej reštaurácie som prišla načas. To je dobré, lebo premávka bola strašná. Samé zápchy, ani neviem prečo, veď je obed a nie ráno.
Vošla som dnu a porozhliadla som sa. Liama som uvidela sedieť vzadu v rohu a s niekým telefonoval. Podišla som k nemu. keď ma uvidel, niečo povedal a telefón odložil.
"Vyzeráš krásne," povedal, keď sme sa objali.
"Ďakujem ... ehm.. aj ty," odvetila som mu. Ježiši kriste.
Našťastie to zobral s humorom a napätie trochu opadlo.
"Tak čo si dáš?" opýtal sa ma.
"Hm. Palacinký!" zajasala som, keď som ich uvidela v menu. Tak dlho som ich nemala. Aj keď pred chalanom nechcem vyzerať, že som pažravá, teraz musím. MILUJEM palacinky.
"Super. Na pitie?"
"Colu," usmiala som sa. Aj on sa usmial a objednal nám.


Popri jedle sme rozoberali takmer všetko. Jeho život, teraz a predtým, môj život, na Slovensku a tu v Londýne. Trošku aj chlapcov zo skupiny. Smiala som s anajmä na Niallovi. Je zlatý, aj vtedy keď sme sa stretli, mi bol sympatický.
"V podstate si videla všetkých, nie?"
"Nie. Toho Harryho som nevidela."
"Tak to je dobre. Hneď by ťa zbalil, na modelky ide" krivo sa usmial.
"Otázne je, či by som sa dala. A ja nie som vhodná obeť na jednu noc, takže ..." povedala som a pokrčila plecami. "A nie som modelka."
"Ale nehovor! To ťa ešte neobjavili? Mám zopár kontaktov, keby si chcela..." začal vyťahovať mobil.
"Prestaň Liam," smiala som sa a plesla ho po ruke. "Ja nie som žiadna modelka a nikdy ňou ani nebudem."
"Ale mohla by si."
"Ale nebudem."
"A nechcela by si ich stretnúť všetkých?" opýtal sa ma, vrátil sa ku predchádzajúcej téme, keď videl, že ma nijako na modelkovskú kariéru nepresvedčí.
"No, ja neviem," zasmiala som sa. " Ale nech ma nechajú na pokoji," narážala som na Harryho.
"Neboj sa," mávol rukou Liam. " Ja by som ich uzemnil."


"Bolo mi s tebou príjemne," povedal Liam, keď sme stáli pred reštauráciou. Príliš obetavo sa ponúkol, že zaplatí účet, potom mi objednal taxíka a aj tomu zaplatil.
"Nabudúce by si mohla prísť ku nám do bytu," dodal. "Môžeš zobrať aj tvoje spolubývajúce, keď chceš."
"Jasné," usmiala som sa. "Ďakujem za všetko."
Usmial sa, objal ma a dal mi pusu na líce. Mierne šokovaná som nasadla do taxíka a odviezol ma domov.

Mysli si čo chceš - časť 19.

17. dubna 2012 v 19:58 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Vy viete, pre koho to je ;))

Z pohľadu Julky ::

Nudila som sa. Vážne. Dnes škola nie je, Líza spí, lebo sa vraj v noci vôbec nevyspala, a Barbara tiež oddychuje.
Hm. Možno by sme niečo mohli podniknúť spolu.
"Barča?" opýtala som sa jej. "Nešli by sme von?"
"Teraz?! Veď je ešte len ráno ..." zamrmlala zo spánku.
"Ráno! Veď je takmer dvanásť hodín," zašomrala som. "No pome, vstávaj! Ideme na obed."
"Určite..." zašepkala a zakryla sa perinou.
Seriózne. Ako môže niekto spať o 12? Asi na ňu skočím.
Aj som skočila.
"Aáá!! Zlez zo mňa ty prekliate prasa!!" zajačala Barbara.
"Ja ti dám prasa!" plesla som ju po ústach.
Začala sa smiať a (konečne) sa tvárila živo. Nie ako mŕtvolka.
"Aaaargh ...." ozvalo sa z druhej strany izby. "Zavrite ústa, prosím. Ďakujem."
Pozreli sme sa s Barčou na seba, a vzápätí sme sa začali smiať. Zaslúžili sme si zato vankúšom medzi oči.
"Tak čo, pôjdeme?" urobila som psie oči na Barču. Nikto im nevie odolať.
"Tak dobre," vzdychla si a postavila sa. Začala sa hrabať v skrini. Tak idem aj ja.


"Poznáš tu nejaký dobrú reštiku?" opýtala som sa Barbari, keď sme už boli v meste. Všade bolo plno ľudí, valili sa rôznymi smermi a vonku krásne svietilo slniečko. To sa tu v Londýne nevidí len tak často.
"Hej, hneď za rohom je jedna dobrá, skvelo tam varia," ukázala mi. Naozaj. Bola luxusná aj zvonku, no a zvnútra bola nádherná. Taký starý dievčenský štýl, ale vyzeralo to fantasticky. Všade bolo cítiť vôňu citrusov, ale len jemnučko, takže mi nebolo zle.
"Dámy, čo si dáte?" opýtal sa nás neuveriteľne krásny čašník, keď sme si sadli za drahý drevený stôl. Vyzeral ako modeli na obálkach Vogue. Bol vysoký, svalnatý, husté tmavé vlasy a úúžasné oči.
"Teba, zlatko," cmukla perami Barbara. Obdivujem jej odvahu. Ja by som to nikdy neurobila. Ale mala pravdu. Jeho by som zjedla aj s vlasmi.
"To by si sa nedoplatila, kráska. Som nevyčísliteľný," žmurkol na ňu. Vyprskla som smiechom. Nevyčísliteľný ?! A to má skade ?? paródia na Som číslo 4 alebo čo ??
" Ja si dám ... kuracie prsia s pomarančovou omáčkou, šalát a jablkový džús," zakoktala som, keď na mňa spýtavo pozrel.
"Pre mňa kolu, hranolky a to morčacie mäso na hubách," odula pery Barča.
keď odišiel, začali sme sa smiať.
"Barča, ja ťa obdivujem. Nikdy by som sa mu to neodvážila povedať. Úplne som stratila reč."
"Ale bol sexy, čo?" oblizla si pery. Divoška je to !
"A ako! Ešte som asi nevidela nikoho takého sexy ako je on," začala som sa ovievať ponukou jedál.
O chvíľu nám doniesol jedlo. Ani som sa mu nepozrela do očí. Myslela som si, že Barča ho chytí za zadok alebo čo, no na moje (a nepochybne aj jeho ) prekvapenie sa pekne poďakovala a on odišiel.

"Zaplatíme!" luskla Barbara rukou vysoko zdvihnutou. Ten čašník prišiek ku nám aj s účtom.
"Takže to bude 30 libier, spolu s výhodami, o ktorých sa nehovorí," povedal ten chalan a žmurkol na ňu.
Mama mia. Čo sa stalo, keď išla na záchod ?!
" Toto je môj bratranec Dereck, Juli," zasmiala sa Barbara na mojom výraze.
Aha! A ja som si myslela že po ňom ide.
"A sú to rodinné výhody, nie sexuálne," povedala bez akéhokoľvek začervenania sa. No a čo, že na ňu pozrela polovica reštaurácie.
"A Dereck," zastavila ho, keď celý vysmiaty odchádzal. "Čísielko pre kamošku tu nenecháš?" Zatvárila sa ako anjel.
Dereck na mňa pozrel, naškriabal na blok číslo, dal mi papier a zo slovami, že mu mám napísať, odišiel.
"A rande dohodnuté," oprášila si ruky Barča.
"Takže sme sem šli kvôli tomu?" spýtala som sa jej.
"Samozrejme," zasmiala sa. A ja s ňou.


"Tak, kam teraz?" opýtala som sa. Boli sme zase v meste, ľudí už bolo menej, aj sa trošku ochladilo.
"Poďme nakupovať," navrhla Barbara. Pozreli sme na seba, a rozbehli sa do obchodov.

"A čo tieto?" opýtala som sa, keď som vyšla z kabínky už v 5. džínsoch.
"Máš v tom malý zadok," pozrela sa. "Ale vyzeráš skvele. Ber ich."
"Máš pravdu. Beriem ich. A stoja len 10 libier!!" bola som veľmi šťastná. Kúpila som asi 15 nových tričiek, 3 legíny, 4 džínsy a dokonca aj pár topánok. Ale keď už majú tie výpredaje ...
"Milujem ich !!" vykríkla som, keď som sa vytrepala z kabínky v pekných modrých šatách, tesne nad kolená.
"Vyzeráš úchvatne, Julka," prišla sa na mňa pozrieť Barča z vedľajšej kabínky. Aj ona si toho dosť pokúpila. Množstvo šiat, topov a kadejakých ihličiek ...
Napadlo mi, že niečo kúpim aj Líze. Hm. Vybrala som tielko, flitrovaný top a legíny. Hádam jej to bude dobré.


"Ja už nevládzem," zadýchane som povedala, keď sme sa vytrepali z baru. Potrebovali sme sa osviežiť, no myslím, že vodka s džúsom nebola to pravé orechové. Na prázdny žalúdok to účinkuje oveľa rýchlejšie.
Cestou na intrák sme sa smiali, okukávali cudzích chlapcov a skoro sme prevalcovali mamičku s kočiarom. Ale veď sme ani nevideli 10cm od nosa, tašky sme držali v obidvoch rukách, a že ich bolo veľa! Ľudia sa za nami otáčali.
Akurát sme boli v parku, keď začali padať prvé kvapky. Ani sme si nevšimli, že sa zatiahlo. Mali sme sa fakt dobre. Aj s alkoholom v krvi.
A zrazu BOOM ! Lejak ako z amerických filmov. Do pol minúty sme boli premočené do nitky. Ľudia, ktorí neboli pripití (čiže všetci okrem nás) z parku už dávno utiekli. Boli sme tam len ja a Barbara.
"Milovanie v daždi... Moment, v tomto prípade tancovanie," zháčila sa, vyzula balerínky, tašky položila na trávnik a rozbehla sa po ňom. Ja som sa len pozerala na oblohu, roztiahla ruky, otvorila ústa a chytala som do nich vodu.
Zrazu som pocítila tvrdý náraz na boku. Vyrazilo mi to dych a spadla som na zem. keď som sa pozrela, čo sa mi stalo, uvidela som Barbaru, ako sa rehlí na zemi. Ona do mňa narazila !!
To určite.
Podišla som ku nej, sklonila sa a začala ju štekliť. Začala pišťať, po menšom zápase sa postavila a začala ma naháňať.
Ešteže sme tam boli samy. Určite by nás bez zbytočných komentárov previezli rovno do psychiatrickej liečebne.
Asi po pol hodine behania, smiatia sa a schovávanie, prestalo pršať. My, úplne mokré, sme pozbierali tašky a vybrali sa domov. Skôr, než nás tu niekto objaví.


Lenže, alkohol zatiaľ stúpol do hlavy a navyše pred intrákom znova začalo pršať. Kukli sme na seba, a začali sme sa šaliť. Zase.
Ale teraz na našom zábavnom a hlúpom chovaní mali zábavu všetci, čo sa pozerali von oknom. Plus ďalších dvadsať okien, v ktorých sa po pár sekundách objavili hlavy. Niekoľko okien sa dokonca otvorilo a začali nám pískať a tlieskať!
Horko ťažko sme sa vytrepali do výťahu.
"Si skvelé dievča, vieš o tom?" začkala Barča.
"Jasné že to viem," odpovedala som jej.
Otvorili sme dvere izby a v tom sa na nás vrhlo divné strapaté čudo s dlhými vlasmi.
"Ste šialené, viete o tom?" spýtala sa. Prikývli sme.
"A preto vás mám tak rada." Ach, skupinové objatie. Príjemný pocit.

Mysli si čo chceš - časť 18.

12. dubna 2012 v 18:28 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Tak, po ďalších 2 hodinách rozmýšľania, čo som to ja vlastne včera napísala, to tu máte :)

A mimochodom ; mám dennú návšetvnosť 40 ľudí. Tak vás prosím, komentujte. Nech viem, či má vôbec význam písať. ďakujem.

Z pohľadu Lízy ::

Túto noc som nevedela spať. Nielen preto, že Barbara prišla domov o pol druhej v noci mierne podnapitá a dosť dlho jej trvalo, kým trafila do postele. Ani preto, že potom chrápala. Ale kvôli tomu, že som rozmýšľala a premýšľala.
Rozmýšľala som o živote, o škole a ... dokonca aj o Liamovi.
AK by vás to zaujímalo, každý deň mi chodia maily od mamy. Ako sa mám, ako ide škola, ako sa mi tu páči ... Bla bla bla. Každý deň dookola to isté. Aj ja v podstate odpisujem to isté. Lezie mi to na nervy. Ale nemám to srdce, aby som jej to napísala.
Ale späť k veci.
Áno, o ňom. Uprostred noci. Je to dosť ironické.
Ale keď sa nad ním zamyslím ... má krásne hnedé oči ... ani vlasy nie sú na zahodenie ... Vlastne, je celkom pekný. (Zrejme si teraz hovoríte, že je viac ako len celkom pekný. Ahaha.)
Ani neviem, prečo sa hrám na nedostupnú, chladnú mrchu Lisu. V skutočnosti som len nedostupnejšia, milšia mrška Líza z Košíc. Hovorila mi to aj Julka... že aká som tu. A ako ma potom vnímajú ľudia. A ja nechcem, aby ma tak vnímali.
Pretočila som sa na druhý bok.
Viem, že Liam po mne poškuľoval. A dal mi aj jeho číslo. Ale keď ja neviem... Nie som si istá, či som tá pravá, čo by mohla ... emm ... Zdieľať jeho pocity ?? ...
A tak som o štvrtej v noci dostala záchvat smiechu.
Išla som na záchod, aby som tie dve nezobudila. keď som sa dosmiala, ľahla som do postele a s myšlienkou, že mu zajtra zavolám, som zaspala.

Zobudila som sa pripuchnutá a unavená. A ešte škola ... Momentík. Aký je dnes deň ?? Sobota !! Lepšiu správu som dnes ani nemohla počuť.
Spomenula som si, že som chcela zavolať Liamovi. Kde však je to jeho číslo ? Akú kabelku som mala so sebou ?
Nakoniec vyhrala čierna. Vyhrabala som ju zo skrine a vylovila som papierik s číslom. Vytočila som ho a sadla na posteľ.
"Ahoj Liam, tu Lisa," ozvala som sa nervózne.
"Čauko Lisa! Prekvapila si ma." Povedal prekvapene. No, prekvapila som samu seba.
"Ako sa máš ?" Radšej zmeníme tému.
"Nervózne, dnes máme veľkú šou a teraz nacvičujeme. A ty?"
"Zle. Bolí ma hlava. V noci som nespala, rozmýšľala som."
"Ach, to ma mrzí. A čo potrebuješ?" opýtal sa ma on.
"No.. ja som rozmýšľala, ako už vieš .. a tak mi napadlo.. či by sme niekedy nezašli spolu von," vypotila som zo seba.
"Ahá !! Takže si o mne rozmýšľala, a v noci ?" Aj cez telefón com videla/cítila, ako sa vyškiera.
"To určite. Odpovedz na otázku," hlupák.
"Haha. Dnes nemôžem, kvoli tej šou ... Čo tak zajtra? Na obed ? Platím ja."
"Fajn. Platíš ty."
"Aká si milá. Okey, napíšem ti neskôr. Musím ísť. Maj sa!"
Uff, tak som to zvládla. Aj keď neviem, prečo som bola na začiatku nervózna, veď som sa s ním bavila ako s každým iným ... Blé. Radšej na to nemyslím. Praskla by mi hlava.


Z pohľadu Liama ::

Danielle. Bola veľmi pekná. Hnedé kučeravé vlasy, oslnivo biele zuby a nádherná pokožka. Trochu mi pripomína Leonu Lewis, ktorá je mojou naj naj speváčkou ... Ehm.
Možno by som to mal skúsiť. Porozprávať sa s ňou. Chalani mi to hovoria už od včerajška ... No ja som odmietal. Neviem prečo.
Dal som svoje číslo Lise už pred troma týždňami, a nič. Neozvala sa. Nemá o mňa záujem. Tak to skúsim u Danielle.
"Čau Danielle !! Ako sa máš ?" opýtal som sa trochu nervózne, keď som k nej prišiel.
"Ahoj," usmiala sa na mňa. "Mám sa výborne, a ty?"
"Aj ja ... Akú hudbu počúvaš?" vyšlo zo mňa. Uff. Nič debilnejšie som sa nemohol opýtať.
"Ollyho Mursa, JLS, Jessie J.. väčšinou tých, pre ktorých tancujem," zasmiala sa. Trošku afektovaný smiech. To by sa dalo prežiť.
"Aha. A One Direction počúvaš ?!"
"Ani nie," zarazila sa. " Ale to sa dá zmeniť." Provokatívne sa usmiala.
"Určite ... Nešla by si zajtra na obed ?" vyletelo zo mňa.
"Áno, určite !!" usmiala sa žiarivo. Skoro som až oslepol. Ha-ha.
Zo zákulisia zavolali jej meno.
"Musím ísť. Zavoláme si!"


Ten telefonát od Lisy ma veľmi prekvapil. Celkom príjemne. Nečakal som to. No, v každom prípade, niečo sa jej stalo. Asi sa jej prebudilo vedomie či čo.
A v ďalšom prípade, narušila mi harmonogram. Mám dohodnutý obed s Danielle aj s Lisou. Mám pocit, že zruším Danielle. Je mi menej sympatická. A po Lise idem dlhšie.
"Ahoj Danielle..." začal som, keď som k nej prišiel. Zase.
"Ahoj Liam! Čo potrebuješ?" spýtala sa, zrejme som ju vyrušil. Aj tak vyzerala. Maskara len na jednom oku, všade bolo cítiť smrad zaschýnajúci lak na nechtoch.
"Ja len že .. Zajtra nemôžem. Niečo mi do toho prišlo," oznámil som jej.
"Čože ?! To nič, tak nabudúce," kyslo sa usmiala. Pochopil som, že už mám vypadnúť.
No, je nepríjemná. Ale zrušil som to.
To znamená, že mám zajtra voľnú cestu.

nemožem

11. dubna 2012 v 21:02 | Petranka |  Oznamy
Milý Blog.cz,
pýtaš odo mňa prihlasovacie heslo veľmi skoro. Presne keĎ stisnem tlačítko Hneď zverejniť.
´
Áno baby, stalo sa mi to. Zrušil sa mi celá časť.
Som zdeptaná, hreším tu a tečú mi slzy. Konečne po týždni, potom čo mi spolužiačky dali nové nápady, po 2 hodinách rozmýšľania a písania, sa mi to len tak zničí ?! Diki pekne.

Nevládzem. Časť dám zajtra, hneď ako si upokojím nervy.

Prepáčte.

Konečnee :D

5. dubna 2012 v 21:30 | Petranka |  Oznamy
Už viac dievčat sa ma pýtalo o spiatelenie stránok a takých vecí :)
Takže ! Ak si ma chcete pridať do spriatelených stránok alebo SB alebo neviem čoho, napíšte do komentu :)) A pridám si vás tiež, aby mi tu nebolo smutno :)

Ďalší nápad :D

4. dubna 2012 v 20:54 | Petranka |  Oznamy
Nadadla mi taká vec. A to - spojenie s fanúšikmi stránky !! :D
Založila som svoj špeciálny Twitter, budem tam písať, kedy bude nová časť, môžete sa ma pýtať hocičo čo chcete a tak :) myslela som že by to bolo super :D
teda Twitter je @PetrankaALS
((fotka je podobizeň Lízy :DD))

No, v každom prípade mi dajte vedieť, čo si o tom myslíte :) nech to tam nerobím pre seba :D
a Ďakujem sa čítanie a za Follownutie :)

Mysli si čo chceš - časť 17.

4. dubna 2012 v 20:28 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Z pohľadu Lízy ::

"Jéj, tak tebe sa páči Lucas !!" Úplná novinka, no ani ma to neprevkvapilo.
"Ale ..no, nie že mu to povieš, Líza," zajačala.Ešte to by jej tak chýbalo. Aby to vedel.
" Hej hej, jasné.. Neboj sa," povedala som jej.
Raz na základke, v 6. triede, sa mi páčil jedem chlapec. Povedala som o tom mojej vtedy najlepšej kamoške, a ona mu to povedala (dodnes neviem prečo). No, na druhý deň prišiel ku mne a pred celou triedou mi povedal, že ma nechce lebo nie je môj typ. Vraj som maličká a nemám prsia. (Teda chlape, ukáž mi 11 ročné decko ktoré má prsia !!) Mimochodom, dnes som už teda PRESNE jeho typ. Ale to už by bol iný príbeh.
Takže presne viem, aké to je , keby sa ten chlapec o tom príliš skoro dozvedel. A navyše, ja nie som taká. Že by som to povedala.
Mimochodom, keď tak nad tým rozmýšľam, boli by spolu zlatí. Lucas a Julka. Obidvaja sú .. smiešni.

Z pohľadu Liama ::

Nedokázal som na ňu zabudnúť.
Viem, je to trápne. Ale ona má proste niečo do seba. A to že ma odmieta .. ma nejako priťahuje. (Znie to ešte horšie, ako to vyzerá napísané, verte mi.)
Hovoril som o tom s Niallom (hoci ten momentálne nemá priateľku), a on povedal, že to ešte mám skúsiť. Zayn (ktorý zháňa nejakú Joannu) mi poradil, že je pekná aj zábavná, a môj typ. Takže tiež to mám ešte niekoľko krát vyskúšať.
Harry, ktorý ju videl len na fotke (Zayn sa s ňou proste MUSEL odfotiť) povedal, že je síce pekná, ale v hlave určite nemá nič.
Teda, prosím vás. Veď je na univerzite.
Tak som mu povedal, že nemá súdiť podľa seba (čo vyvolalo vlnu ohlasov - od Harryho rozhorčené Pche ! až po radu rôznych výbuchov smiechu) a že je naozaj pekná.

No aspoň zatiaľ som na ňu musel zabudnúť. Išli sme na skúšku. Máme vystupovať v X-Factore, ako špeciálni hostia.
Uź sa neviem dočkať na tie masy a davy ľudí, ktorí budú celí dychtivý nás ušliapať zaživa !!
Minule sa to skoro stalo. Jedno obrovské dievča prevalcovalo Nialla. Potom si uvedomila, že niekto je pod ňou a zdvihla ho. Našťastie to prežil, ale podľa jeho vlastných slov, ak by tam mal byť ešte 10 sekúnd. Musela to byť riadna drtička.
Režiséri nám naplánovali poriadne, hviezdne vystúpenie. Ohňostroje, tanečnice a oheň. 7 minút spevu, tanca a polonahých tiel. Jačiace fanúšičky a kôpka peňazí .. No slovom všetko, čo si môže hviezda priať.
Akurát som spieval svoje sólo, keď sa predo mnou objavili tanečnice a zastreli mi zrak. Riadne vypracované telá !! Hlavne sedacie svaly, to sa nezavlní ani pri zemetrasení.
Aj počas prestávky, aj počas generálok, aj počas spevu, stále predo mnou bola jedna konkrétna tanečnica. Bola veľmi pekná, no ja som predsa len myslel na inú. Usmievala sa na mňa, tancovala, vrtela bokmi. Chalani na nech mohli oči nechať. Harry mi povedal, že mám dať prednosť jej pred tou hlúpou dedinčankou (stále sme nevedeli, kde to Slovensko, preboha,je) Lisou. Hm.
Ja neviem. Táto tu po mne očividne ide. No bolo by to príííliš ľahké, dostať ju.

Po poslednej skúške som sa rozhodol. Aspoň sa s ňou trošku pozhováram. Prišiel som ku nej, keď bola zase predo mnou (stála pred mini chladničkou s nápojmi).
"Ahoj, ako?" opýtal som sa jej, trochu nervózne.
"Čau !! Ja sa mám výborne, a ty ? Šou bude parádna," usmiala sa na mňa. Mala naozaj nádherný úsmev.
"Tiež dobre. A dúfam, že to dopadne dobre. Mimochodom, ja som Liam."
Uškrnula sa a podala mi ruku : "Ja som Danielle."