Mysli si čo chceš - časť 6.

6. března 2012 v 20:17 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Ďakujem všetkým za čítanie. dúfam že sa vám príbeh páči :)

Vyzerala byť celkom v pohode. Mala dlhé hnedé vlasy asi po lopatky (ja mám dlhšie, ha), modré oči a žlté nechty. Inak baseballová mikina, akú teraz nosí každý 3. človek a klasika rifle.
Telefonovala.
A rozprávala po slovensky.
Teda, to bol šok. Vaša spolubývajúca je Slovenka ako vy.
KeĎ zložila, usmiala sa na nás a po anglicky sa nám predstavila. Volá sa Barbara a je zo Slovenska. My sme sa začali smiať, a že my sme Líza a Julia, tiež zo Slovenska. Tak sme sa teda spoznali. Barbara nám potom poukazovala internát, zoznámila s pár deckami, ktoré tu už boli a potom sme išli spolu na kávu do Starbucks. Vždy som tam chcela ísť. A neľutovala som. Objednala som si karamelovo čokoládové latté - a bolo skvelé. Famózne. Neopísateľné. Chutilo fantasticky. Ani kakao môjho oca nechutí lepšie - a to už je čo povedať.
Keď už sme v Londýne, išli sme sa pozrieť aj do centra, na Temžu, Big Ben a tie zaujímavé veci :D Bolo to naozaj krásne.
Bohužiaľ, nič netrvá večne. Keď sme sa vrátili na intrák, čakalo nás vybaľovanie. No, stále lepšie ako ZAbaľovanie. Stačí len pekne naskladať do skrine, ponožky do šuflíkov a zubné kefky do kúpeľne. Večeru sme si objednali z nejakej reštaurácie, asi čínskej. Vyzeralo to úžasne !! Sezamové rezance, grilované rebierka a ako grátis arašidy vo wasabi :D Zjedli sme to, a nakoniec išli spať.
Zaspala som s myšlienkou, aké mám šťastie, že som si nič doma nezabudla.
Ako sa to však stáva, predsa som si niečo zabudla. A to práve - vložky. Hej. A akurát teraz, keď som sa zobudila s nádhernou vyrážkou na čele a moje vlasy sú na hovno. OCH, ako ja nenávidím menzes. Je to jedna z najnepríjemnejších vecí počas života, ak máte to šťastie a ste dievča.
Barbara mi povedala, že na prízemí oproti recepcii je malý obchod, v ktorom predávajú "prvú pomoc" pre študentov - papiere, zošity, toaleťáky, hygienické potreby a rôzne druhy ochrany.
Išla som tam teda, z veľmi veľkého výberu som si vybrala moju prvú pomoc a namierila som si to ku pokladni. Stál tam - uch och, včera nám ho Barbara predstavila - tuším sa volal Mike. Menší trapas, keď vás chalan vidí kupovať si niečo také súkromné, ako sú vložky. Čo už, príroda nepočká :D
Mike si práve kupoval nejaké perá, keď začul moje kroky. Otočil sa, a keď uvidel čo držím v rukách, zatváril sa veľmi čudne. Oči vypučil, ústa skrútil smerom dolu a ešte aj celý očervenel. KeĎ som toto uvidela, rozrehotala som sa na celý obchod :D Ale vyzeral tak smiešne. Aj on sám sa nakoniec rozosmial. Spolu sme vyšli z obchodu a cestou na izby sme sa rozprávali. Mike pochádza z Anglicka, ale žije niekde v Lutone (ktovie kde to je, haha). Má 19 a študuje tu už druhý rok, psychológiu a literatúru.
Nakoniec som sa dotrepala do izby, ľahla na posteľ a kukla na mobil. Bolo 31. augusta.
Takže zajtra začína škola.

Líza :)

Julia

Barbara
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Betušik-chan Betušik-chan | Web | 10. března 2012 v 19:41 | Reagovat

Nie je Mike uz trochu stary na take reakcie :D ? AJ ked ani nie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama