Březen 2012

Choroba si nevyberá...

29. března 2012 v 14:31 | Petranka |  Oznamy
Veľmi sa ospravedlňujem, ale zajtra ani cez víkend nedám časti ...
SOM chorá !! Bolia ma všetky svaly v tele, tečie mi sopeľ a cítim aj priedušky ..
Takže to vidím na chrípku. Aj teraz len tak píšem cez slziace oči :)

PS :: Julka - ďakujem za SMS :D ale hneĎ ako som si ju prečítala, zaspala som a potom som na to nemyslela, tak som neodpísala :/
Čiča - hneď ako sa budem cítiť lepšie, budem písať a píísať :D

Mysli si čo chceš - časť 16.

27. března 2012 v 19:45 | Petranka |  Mysli si čo chceš
"No, vlastne som sa ťa chcel niečo opýtať ..."
"Áno? Počúvam," opýtala som sa ho.
"No ... tak som si myslel... či by si nešla so mnou niekedy von," vypotil zo seba.
A tak mimochodom : von ? S ním??
"Ach.. no ja neviem," fakt som nevedela.
A vtedy sa mi vrátila reč.
"Ísť s tebou von? Vieš si predstaviť, ako by som dopadla? Zakopaná pod mostom, ktorý prechádza cez Temžu. A len pre zaujímavosť, nemám veľmi rada mosty. Mám pocit, že sa prepadnú. A potom by ma tvoje fanúšičky vykopali a upálili. To chceš? Lebo ja nie."
Pozrel na mňa, akoby som to v hlave nemala všetko v poriadku.
A možno nemám. Veď milión dievčat by si so mnou vymenilo miesta.
"A myslím, že by sme sa už mali vrátiť." Nahodil rezignovaný výraz, ruky zdvihol do obrannej pózy a rýchlo sme sa vydali naspäť k deke.
Zrejme bol najväčší čas.
Julka sedela na jednom konci deky, Zayn na druhom a nevraživo sa na seba pozerali. keď nás zbadali, očividne si vydýchli úľavou. Zayn sa hneď postavil, podišiel ku Liamovi a povedal: "Tak poďme už domov." Liam len prikývol, rozlúčil sa a odišli.

Z pohľadu Liama ::

"Čo sa tam medzi vami stalo, prosím ťa?" opýtal som sa Zayna, keď sme prišli domov.
"Vôbec nič. keď ste odišli, chcel som sa s ňou rozprávať o filmoch. Lenže nepozná ani jeden film, čo sa páči mne. Potom som chcel kecať o hudbe, ale ona do toho začala kecať o škole. O škole !!"
"Hm. To ma prekvapuje. Myslel som že po tebe ide."
"Aj ja som si to myslel. Ale trošku som sa chytil, keď rozprávala o škole. Študuje totiž aj fotografiu, a ja sa vyznám v takých veciach, vieš." Povedal Z.
"Hej no. Veď sa sám hľadáš na Googli !!" Tak a za toto som dostal vankúšom po veľmi citlivom mieste.

"A čo ty a Lisa? Myslel som, že je pre teba ako stvorená," zatiahol Zayn.
"Určite. Pozval som ju von, že niekedy pôjdeme, no odmietla ma."
"Čože ?? Odmietla ťa? Ja by som ťa nikdy neodmietol !!" S týmito slovami sa na mňa vrhol a začal ma chytať za pozadie.
Typický Zayn.

Z pohľadu Julky ::
Ako sa dalo čakať, Líza zo mňa neskôr všetko vytiahla.
"Tak čo, čo sa medzi vami stalo ?"
"V skutočnosti nič. Len sme sa nemali o čom rozprávať. A ešte je aj doosť namyslený, rozprával o sebe, o svojich vlasoch ..."
"Takže typický Zayn," zaškľabila sa Líza.
"Hej :D A čo ty a Liam?" keď ona zo mňa, aj ja z nej.
"No, chcel ísť so mnou von. Ale ja som povedala nie," pokrčila plecami.
DAFAQ ??
"LIAM Payne ťa pozval von. A ty si povedala nie ?" zrekapitulovala som.
"Dá sa to tak povedať."
"Bohá Líza !!! Polovica obyvateľstva Zeme chce byť na tvojom mieste, a ty ho odmietneš? Nechápem ťa, dievča." N-e-c-h-á-p-e-m-.
"Okey no bože. Sa pokakajme že som ho odmietla :D Mne sa nepáči. A čo tebe sa Zayn nepááči ?" zatiahla.
"Je pekný, ale príliš zahľadený do seba. Mne .. mne sa páči niekto iný," povedala som. VeĎ to už treba dať zo seba von.
Hneď sa na posteli posadila a vystrela.
"A kto?" v očiach jej žiarili iskričky úprimného záujmu.,
"No , Lucas..."
"Ách .. " prikyvovala hlavou .

Mysli si čo chceš - časť 15.

26. března 2012 v 20:12 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Z pohľadu Lízy ::

A tak sme sa smiali. Normálne ku nám prišiel nejaký chalan a podal Julke ruku, že ju zdvihne. Asi si myslel, že sme retardované. Psychicky aj .. fyzicky.
"Ach nie, ďalší?" opýtala sa po slovensky Julka potom, čo sa naňho pozrela. Z ktovieakých dôvodov dostala ďalší záchvat smiechu.
Tak som sa aj ja pozrela.
Prvá reakcia :: Úha, sexy oči.
Druhá reakcia :: Videla som ich na plagáte.
Pozrel na mňa tým svojím pohľadom, normálne som sa začervenala. Potom mi došlo, že tu asi nebude sám. Poobzerala som sa a uvidela Liama (zase) a za ním zrejme Louisa, ktorý práve naháňal chudáka psa.
Nadvihla som obočie (čo je neklamný znak prekvapenia - aspoň u mňa).
Pozerala som sa na Liama, práve keď som v jeho očiach uzrela iskierku prekvapenia. Zrejme ani on nás tu nečakal.
Hm. Ja mám v sebe asi nejaký magnet na celebrity.
Za ním zrejme Louis prestal nahánať toho psíka a prišiel aj s výrazne opúchajúcim čelom. Liam do ňho drgol a ukázal na nás.
" Takže žiaden skejt, Zet !!" zakričal Louis (zrejme). Bolo to počuť až ku nám, ten chlapec má fakt zvučný hlas.
A vybrali sa smerom k nám.
Liam mu zrejme cestou vysvetľoval, kto sme čo sme, pretože keď už boli pri nás, zrejme Louis si nás neskrývane premeriaval.
"Ahojte, Julia ... Lisa," kývol mi. Julka mu zakývala so širokým úsmevom na tvári.
"Aby som nezabudol, toto je Zayn a Louis," predstavil nás. Tak som si tipla dobre.
"Čaute babýý," aj Zayn si nás nehanebne obzeral zo všetkých strán a hlavne teda Julku.
Ona na neho len vyvaľovala oči, načo sa on frajersky usmial.
Zdá sa mi to, alebo si o sebe niečo myslí ?
,,Hm, no a čo robíte?" opýtal sa Liam v tom trápnom tichu.
"Korčuľujeme. Teda, ja korčuľujem. Lisa veľmi nie," uchechtla sa Julka. Tak som ju šprtla pod rebro.
"Náhodou, zlepšujem sa." Aj som im ukázala.
A skoro som skončila v jazierku.
Samozrejme, všetci sa ihneď začali smiať. Niežeby mi prišli na pomoc, to nie. Nakoniec sa nado mnou zľutoval Louis a prišiel ku mne. Chytil ma za ruku a potiahol späť na bezpečný chodník.
No ja som sa radšej prezula do topánok. Nechceme tu predsa riskovať, nie ?


Pozvali sme chalanov na piknik. Teda, piknik. Ponúkli sme im zvyšky jedla. Ale všetko zjedli.
Popri tom sme sa zoznamovali. Povedali sme niečo o sebe, a smiali sa na Louisových vetách. Tento chlap je rozhodne k nezahodeniu :D Úplne šialený.
keď tu zrazu, Liam sa na mňa čudne pozrel, potom pozrel čudne na Julku a nakoniec na Zayna. Vytiahol mobil z vrecka, niečo napísal a dal ho späť.
O pár minút prišla Louisovi SMS-ka.
Otvoril, prečítal, zatvoril a povedal : "Soráč ženy, musím ísť." Nato niečo povedal Liamovi, postavil sa a odišiel.
Bolo vidieť, že Julka trošku posmutnela. Skvelo si s ním za tu chvíľu rozumela, a obaja sú to smieškovia.
No ako som si všimla, aj Zayn na ňu pokukoval. Niečo z toho budee !!

"Hm, Lisa ... Mohla by si na chvíľočku ?" opýtal sa ma Liam.
"No, ja ..." pozrela som na Julku. Ona na mňa trošku výhražne pozrela, a naznačila očami smer ku Zaynovi. "Hej, jasné."
"Tak čo potrebuješ?" spýtala som sa ho, keď sme sa vzdialili. Julka síce vyzerala, že chce protestovať, ale už sa nedalo.
"Nič. Len som chcel nechať Zaynovi trochu priestoru," zaškeril sa.
"Hej, aj ja som si to všimla :D Myslíš že niečo poriešia?" Chápete, musela som sa opýtať.
"Neviem, možno. Ale videl som, ako sa na ňu pozeral. A nie je nijaká oškrata," pokrčil plecami, ale ja som dobre počula v jeho hlase obdiv.
Ale má pravdu. Julka je krásna.
"A okrem toho, aj ja som sa ťa chcel niečo spýtať ..."

Som happy :DD

26. března 2012 v 15:58 | Petranka |  Oznamy
Ach baby,
dnes som sa len tak pozrela na návštevnosť blogu. A viete ako ma to prekvapilo ?? Samozrejme v dobrom :D
Včera aj v sobotu bola návštevnosť 60 !! A dni predtým tiež okolo 57 :))
Takže ĎAKUJEM veľmi krásne, za čítanie :D dúfam že sa vám páči príbeh :) :D

Mysli si čo chceš - časť 14.

23. března 2012 v 21:38 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Z pohľadu Lízy ::

"Tak Julka, ideme už ?" opýtala som sa jej. Treba ísť čo najskôr, veď ten zadok sám od seba len tak nezmizne.
"Héj už idem," zakričala z chodby. "Môžem ísť takto?" Ukázala sa mi, oblečená dokonale. Legíny, farebné tielko a korčulky na nohách.
"Jasné že môžeš," pokrútila som hlavou. Ja som mala tiež legíny, ale s koženou bundou. Plus chrániče. A čo. Veď chrániť sa treba!
Tak sme vyrazili. Počasie bolo super, teplúčko, čo je super vzhľadom nato, že je polovica septembra. Ale veď o chvíľu to začne. Dážď, zima a potom aj sneh. Až ma striaslo.

Veľa sme sa nasmiali, kým sme došli do parku a veľa sme sa nasmiali aj v parku. Absolútne som sa zabudla korčuľovať. Stále som bola na zemi (ešte dobre, že som si zobrala tie chrániče). Dokonca som sa potkla o vlastnú nohu, a potom som dostala záchvat smiechu rovno na zemi.
Ale Julka... najprv padala na zem so mnou, ale potom sa dostala do toho korčuliarskeho módu a jazdila ako profesionál. Hm.

"Hej, no počkaj ma," zakričala som za ňou, keď z ničoho nič ufujazdila preč. Chcela som ísť za ňou, no šmykla som sa (zase). keď som už takto sedela na zemi, došuchtala som sa aspoň ku lavičke a sedela som tam.
O pár sekúnd už sedela vedľa mňa. Ja neviem, ako to to dievča robí. Ale je pravda, že ja som športový antitalent. Nikdy mi nič dlho nevydržalo. Čo už :D
Potom ma držala za ruku a p-o-m-a-l-i-č-k-y sme sa korčuľovali rovnou cestou. Kecali sme o škole.
"... a potom sa jednoducho postavíš na to miesto a fotíš. Vedela si, že niektorým foťákom sa dá zhotoviť aj 10 snímok za sekundu?" dohovorila svoju prednášku o fotografovaní. Veľmi ju to baví a ide jej to.
Ani neviem čo som povedala, keď sa začala stráášne smiať. Ja samozrejme z nej a bol z toho ďalší nádherný záchvat, počas ktorého vás nepreruší ani výbuch bomby, a počas ktorého som zase spadla.


Z pohľadu Liama ::

"Tak čo, ideme už?" opýtal som sa. Musíme už vypadnúť na čerstvý vzduch.
"Hej, jasné, ideme ..." odpovedal Louis.
Nakoniec s nami išiel aj Zayn. Ale trvalo nám to, keďže nevedel nájsť svoj skejt. Hľadali sme ho po celom byte, až sme ho našli ... za skriňou. ZA skriňou !! Čo tam robil ?!
Nasadili sme kapucne a čiapky a mohlo sa ísť.
Išli sme hlasno, rozprávali sme sa o dievčatách a o turné. Veľa ľudí na nás čumelo, ako sa nahlas smejeme ("..lebo musí mať rada mrkvúú" že Mrkvičiak?), ale nikto nás nespoznal. Aj keď, na nás si tu už ľudia zvykli.

Konečne park. Tak dlho som tu nebol. Naposledy asi ... pred pol rokom. Pustil som skejt na zem a začal som sa ... kĺzať ? :DD Skateboardovať.
Za mnou behal Zayn, že aj on chce ísť. Ale ja som ho nechcel pustiť, že je to môj skejt, veď má svoj vlastný. Lenže on chcel vyskúšať môj.
Tak mu Louis dal bojovú úlohu - nájsť dievča, ktoré s ním (Zaynom) pôjde na rande. A potom môže ísť na môj skejt.
Zayn si rukou upravil vlasy, našpúlil pery, vytiahol nohavice a začal sa obzerať. Vtom sa tichým parkom začal rozliehať hlasitý dievčenský smiech. Niektorí okoloidúci len prekrútili očami a dali ten výraz, že 'Zase ?'
Obzreli sme sa. Nejaké dievča sedelo na zemi a nejaká blondínka sa nad ňou smiala. Bol to taký veselý smiech, že aj mne začalo šklbať ústami.
"Ou," Zayn napodobnil spálenie (ak viete ako to myslím) a dal jasne najavo, že ide za tou blondínou.
keď však prišiel k nim a podal jej ruku (niečo jej aj povedal), pozreli na ňho a začali sa smiať ešte viac. Zayn sa na mňa urazene pozrel, tak som mu ukázal palce hore.
"No moment, počkaj," blondínka sa na ňho zapozerala, do očí, na ústa a na topánky. Potom povedala niečo, čomu nikto z nás nerozumel (v našej reči by to znamenalo "Ach, nie, ďalší?") a začala sa zase smiať.
Tá druhá, strapatá brunetka, sa však pri jej slovách pozrela na Zayna. Zružovela a začala obzerať. Zbadala mňa a Louisa , ktorý práve naháňal nejakého pudlíka (začo si neskôr zaslúžil kabelkou po hlave) a nadvihla obočie. Ústa sa jej vykrivili v ironickom (mne dobre známom) úsmeve.
No moment. Mne známom?
Pozrel som sa na ňu lepšie. Aj na tú blondínu, ktorá sa medzičasom prestala smiať.
Ó bože. To je ona.

Mysli si čo chceš - časť 13.

22. března 2012 v 20:52 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Tak tu je časť za včerajšok, dúfam že sa páči :))


Z pohľadu Zayna ::

Jediné, načo si pamätám je , že mi nejaké baby strčili do ruky pohár s bohvieakým alkoholom. A potom ďalší. A ešte jeden.
Tá veľká bolesť hlavy a žalúdka sa dostavila až dnes ráno. Fú, vôbec neviem, čo som tam robil. A ako som sa dostal domov by ma tiež zaujímalo.
No teraz ma zaujíma jedine voda, aspirín a jedlo.
"Dobré ránko, opilec," počul som hovoriť Louisa, keď som sa mátožne došuchtal do kuchyne.
"Bavil si sa bez nás, čo? " zakričal Harry, zrejme z kúpeľne. Asi si stajloval frizúru. Styles si stajloval ... Ha-ha.
"Ale no tak, chalani. Nevidíte, že ešte dospáva opicu? Pozrite na jeho vlasy, sú celé skrepovatené od toho množstva alkoholu... " Šokovane som rozlepil oči a ruka mi vyletela ku hlave. Absolútne nič im nebolo (začo si Horan zaslúžil menší preplesk).
"Máš šťastie, že ta nevideli papparazzovia, Z," ozval sa Liam. " Vieš, čo by sme museli urobiť ? Museli by sme ťa začať šteklííť !! " Vtom sa na mňa všetci vrhli (aj pán Nastajlovaný) a začali ma štekliť. Smial som sa ako šialenec a dokonale som sa prebral, čo bol zrejme aj pôvodný plán. Podarilo sa mi však kopnúť Louisa do hlavy (stáva sa mi to často, preto je taký divný), Nialla ho brucha (to isté, len je potom hladný) a Harrymu som rukou zašiel do vlasov, takže ma okamžite pustili.
"Tak, čo máme na raňajky?" opýtal som sa, keď som sa prezliekol a vošiel naspäť do kuchyne.
"To, čo si urobíš !" Ozvali sa 4 hlasy. Niall sa napokon ponúkol, že mi niečo urobí, ale ja som po Harryho skúsenosti radšej odmietol. Urobil som si hruanku a vypil aspirín.

"NIall?" Opýtal som sa ho, keď mi niečo napadlo.
" Počúvam," sústredene sa ku mne naklonil.
"Matne si spomínam na nejaké dievča. Nevieš náhodou.. ?"
"Ach, áno. myslel som, že sa budeš pýtať, aj keď sa čudujem, že si to pamätáš. Niesla ťa úplne opitého, vraj ti zachránila život, lebo si niekomu ogr-"
"Niall," vzdychol som si. " Tak kto to bol?"
" Neviem. Teda, volá sa Joanna, ale inak nič iné o nej neviem. A, bol si v klube Vanilla Baby."
"Ako si vedel.."
"Že sa opýtaš na klub? Zayn, poznám ťa už 3 roky či koľko. Jasné že som to vedel." Och. No, je dobré poznať takýchto ľudí. Mám ich rád. Aj keď sú to niekedy retardi.
Možno sa am neskôr pôjdem pozrieť.


Z pohľadu Lízy ::

"Julká? Nešli y sme sa po škole korčuľovať do parku?" Chápete, do leta ten zadok musí zmiznúť.
"Hej, jasné," zavolala z kúpeľne. Akurát ideme do školy.
Tam je to skoro rovnaké. Čítame, kecáme a potajomky pozeráme na učiteľa. Niekedy zájdeme do divadla, do kina alebo na zrzku. Túto školu milujem a vrelo odporúčam.
Čo sa týka Julky, už sa zapísala aj na fotografiu, takže poobede má málokedy voľný čas. Ale snaží sa, kúpila si aj foťák (Canon, fakt super) a chodí aj fotiť do parku alebo do lesa.
Niekedy aj cudzích ľudí.

Z pohľadu Liama ::

Ach. Voľno máme ešte len týždeň a ja sa nudím. Čo budem robiť ďalšie 3 mesiace??
Mám chuť ísť niekam von. Športovať. Veď milujem šport. Behanie alebo bicykel .. no dnes mám chuť na niečo iné.
"Louis, čo dnes robíš ?" opýtal som sa ho.
"Nó, tak ja neviem. Prečo?"
"Lebo som chcel ísť na skejtboard. Vieš, trošku pohybu.."
"Hej jasné, chápem. OK, pôjdem. Ale potom pôjdeme do obchodu, jasné?" Hej, minuli sa nám zásoby mrkvy.
Takže poobede do parku ...

Nemilá vec ...

21. března 2012 v 18:39 | Petranka |  Oznamy
Baby,
dnes nestíham dať novú časť. Teraz som prišla domov a musím sa učiť, a písať vážne nemám čas.
Novú časť potom pridám až zajtra.
Ďakujem za pochopenie :(

Mysli si čo chceš - časť 12.

19. března 2012 v 18:58 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Mierne nezáživná časť, ale mamka mi prišla do izby a nevedela som sa sústrediť. Aj koniec je taký .. nenapínavý :D Diki mamka !!
Týmto by som aj chcela pozdraviť moje spolužiačky Viku Piku Ameriku, ale Šišku ;) :DDD

Z pohľadu Nialla ::

Práve som jedol, keď mi napadlo, že nemám čo robiť. Chcel som ísť von, keď už máme to voľno, ale nikto to mnou nechcel ísť. Ani Liam (on spal ), ani Zayn ( česal si vlasy ), ani Harry ( hľadal sa na Gúgli) a dokonca ani Louis (ten tuším volal s mamou).
Tak mi neostávalo nič iné, než ísť von sám.
Ale vtom mi napadla... Victoria !!
Victoria je moja najlepšia kamoška. Kamošíme sa už od detstva. Bývala v Írsku, ale keď mala 18 ( teraz má 20), presťahovala sa do Londýna, za prácou. Je s ňou veľká sranda (;D).
Tak som jej teda zavolal.
Na moje veľké prekvapenie a potešenie mala voľno. A veľmi so mnou chcela ísť von (som neodolateľný.). Dohodli sme sa, že o polhodinu v Nando's (miesto som vybral ja.).
"Čaute chalani!" Zvrieskol som na celý náš veľký poschodový byt, aby ma počul každý.
"Zavri hubu!!" Ozvali sa približne 4 hlasy. Uchechtol som sa a zavrel dvere.
Áno, mám ich rád.
Došiel som skôr ako Victoria, a hneď som si aj objednal. Veľkú porciu špagiet s cesnakom a k tomu pollitrovú kolu. Nie som žiaden úbožiak, a tak som objednal aj Vicky. Hm. Bude musieť zjesť mäsové guličky s rajčinovou (veď hovoríme spisovne, nie? ) omáčkou a knedlíkom. Všetko som to zakončil jablkovým koláčom pre mňa a vanilkovou zmrzlinou pre Victoriu (to donesú až potom, samozrejme).
No a práve v tej chvíli prišla Victoria.
Ach, ako dlho som ju to už nevidel? 3 mesiace? 6 mesiacov?
Vôbec sa nezmenila. Len zase vyrástla. To nie je fér, ona už má 20, vôbec by nemala rásť a vyrástla asi 2 centimetre, a ja asi 2. L
"Čau Horan," povedala veselo, keď ma zbadala. Prišla ku mne a objala ma.
"To mi mohlo byť jasné, že budeš jesť," pobavene sa pozrela na môj poloprázdny tanier. Asi si chcela aj ona objednať, keď pred ňu servírka položila tanier s mäsovými guličkami.
"Jéé, mäso !!" Nikdy nechápala vegetariánov a bola zarytá zástankyňa mäsa. "Vďaka!"
"Niet začo," zahuhňal som. "Tak sa pochváľ, čo máš nové?"
"Nič moc. Tá istá práca, ten istý byt, ten istý priateľ." JA som bol prvý, čo sa dozvedel že má priateľa. Bol som na to hrdý, veď to bol dôkaz, že mi dôveruje a že sa máme radi.
"Ale nehovor ?! Vidím novú farbu vlasov."
Zasmiala sa a prehodila hnedé vlasy na chrbát. "Chcelo to zmenu."
"Mal som rád tvoje ryšavé vlasy," povedal som trochu smutne.
"Ale čo, Niall ?? A ja som mala rada tvoje HNEDÉ vlasy."
"Ale keď to chcelo zmenu !" Začali sme sa smiať.
Dojedli sme jedlá, a potom pred nás položili dezerty. Lyžicou som hneď zaútočil na svoj koláč. Aj keď Victoria vyzerala, že sa do nej už nezmestí ani kúsok, natiahla sa pre lyžičku a pustila sa do zmrzliny. Tiež mala apetít ako ja, ale ja som mal väčší.


Boli sme vonku až do večera. Skvelo sme si pokecali o všetkom, ohovárali sme chalanov (ja som to myslel vážne, ona zo žartu), no napokon jej zavolal Tim, jej frajer. Že už je noc a nech už radšej ide pomaly domov.
"Ty sa ním necháš dirigovať?" Ja by som sa nedal.
"Iba sa o mňa bojí. Aj tak som chcela ísť." Zasmiala sa. "Som rada, že si zavolal. Maj sa, Horan!" Objala ma a ponáhľala sa na autobus.
Keď sme boli malí, bol som do nej zaľúbený. Raz jej mame preskočilo a mala dojem, že by sa jej hodili krátke vlasy. A tak Vicky na druhý deň prišla do školy s krátkymi vlasmi. Každý sa jej smial, no ja som sa jej zastal, dokonca som sa pobil. Vyhral som, a potom už do nej nikto nezabŕdal. Vtedy mi dala pusu. Potom sme spolu aj chodili, no skončilo to tak rýchlo ako to aj začalo. Viete, detská láska.
Tak som išiel aj ja pomaly domov. Prechádzal som sa zle osvetlenou uličkou, keď za mnou niekto zakričal moje meno. Tak som sa zľakol, že som vyskočil meter päťdesiat (doslova).
Otočil som sa a zistil som, že to bol Zayn. Bol mierne pripitý, ťahal sa s nejakým dievčaťom. Nikdy som ju nevidel. Ale zaujímalo by ma, ako k nej Zayn prišiel.
"Ahoj," povedala placho, keď sa dotackali ku mne. "Som Joanne. Zober si ho, prosím ťa." Doslova mi ho hodila na plecia.
"Počuj, kde si k nemu prišla?" To dievča má ale silu.
"Bola som v bare, keď sa tam on prišiel. Dal si pár pohárikov, začal predvádzať nejaký tanec a potom si pár dievčat uvedomilo, že je to Zayn Malik. On si to asi neuvedomoval a tak sa odviazal, že som si myslela, že tam spustí striptíz. Vyvliekla som ho odtiaľ, ovracal to tam a SBS ho aj chceli vyhodiť."
"Jéj, to je od teba veľmi milé. Tak ja ho už odnesiem domov, vďaka."
"Jasné, nemáš začo. Maj sa," povedala a odišla opačným smerom.
Teda, ten Zayn ale má šťastie.

Mysli si čo chceš - časť 11 2/2

17. března 2012 v 21:41 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Z pohľadú Lízy ::

Dnešok v škole bol super. Asi tu bude znieť divne, ale konečne sme sa učili. Teda, väčšinou sme si čítali nejaké anglické knihy a rozprávali sa. Ale veď ako inak sa dá študovať angličtina?
Julka vraj veľa premýšľala. Rozhodla sa, že chce študovať aj fotografiu. Viem, že od detstva (sa) rada fotila, ale nikdy sme sa o tom nerozprávali takto. Nuž, je to moja kamarátka a ja ju, samozrejme, budem podporovať.

Zvyšok dňa som behala po internáte, zoznamovala sa s ľuďmi, zháňala kontakty. Potom baby behali za mnou, pýtali sa ma na rôzne veci, prišiel za mnou dokonca nejaký arabský chlapec, že či nechcem ísť na rande do jeho izby. Prepáčte, arab ?? Pri mojom šťastí by ma znásilnil a donútil spáchať samovraždu, viete akí sú arabi. Tak som mu povedala, že sa nedokážem vysporiadať s mojím bývalým, a že v noci za ním plačem. Na moje prekvapenie (a úľavu), odišiel.
Večer som sa prihlásila na Facebook. Tak dlho som tam nebola... Mala som asi 15 správ od mamy, každá viac znepokojená. Napísala som jej, že sa mám OK, škola je OK, baby sú OK aj učitelia sú OK. Všetko je v pohode. Aj obchody sú v úplnom poriadku.
Všimla som si, že mám asi 20 žiadostí o priateľstvo. Teda, aká som populárna. Nikdy som nemala ten pocit.
Pridali si ma ľudia zo školy, aj z intráku (chápete, nie všetci tu chodia so mnou aj do školy). Potvrdila som si ich, jedného po druhom. Shanya, Jessie, Maya, Tamra............. až sa mi tam objavilo meno Liam Payne.
Až som sa rozosmiala. No potvrdila som ho. Čo, veď to nie je zlý človek a určite na neznásilní.
Asi 5 minút po tom, čo som ho potvrdila, mi napísal na chate. Klasická konverzácia typu Ahoj, Ako sa máš, Čo robíš a tak.
Písalo sa mi s ním dobre, ale nakoniec som ho musela schladiť. Zajtra idem do školy, Liam, dobrú noc.

Z pohľadu Liama ::

Celý deň som sa nudil. Väčšinou som spal a počúval rádio.
Keď tu zrazu, nápad. Zapol som si môj malý prenosný notebook, na Twitteri odpísal pár fanúšičkám a potom smer Facebook. Najprv ma zahltil počet žiadostí o priateľstvo, počet správ v schránke a upozornení. No, nie veľmi príjemné, keď sa vaši fans dozvedia, aký máte účet.
Ale je to od nich veľmi milé, a som (a nielen ja, ale aj ostatní chlapci) im veľmi vďačný, že sú pri nás.
No ale nebočme od témy. Dal som si do vyhľadávača meno Lisa Vysoka. Nenašlo mi nič, len nejakú Lízu Vysokú.
V tom mi napadlo, že ona aj tá Julia sú zo Slovinska, a tam majú zrejme iné mená. A tá Líza, to je skoro to isté ako Lisa.
Tak som si ju pridal. Bolo iba 14:18, a tak je ešte asi v škole. No čo, asi idem zase spať. Niall tu nie je (mám s ním spoločný byt), a tak to musím využiť čo najviac. Veď keď tu on začne šušťať s tými jeho sáčkami plnými jedla a balíčkami čipsov, nepočujete vlastné slovo.
Zobudil som sa okolo 20:57. Niall ešte nebol doma. Predpokladám, že je niekde v Nando's či kde. Možno má dokonca dievča. Neskôr sa ho opýtam.
Skontroloval som si Facebook. Ó, pred 5 minútami si ma potvrdila, pomyslel som si. Ďalším 5 minút som rozmýšľal, či jej mám napísať, alebo nie. Čo keby mi neodpísala?
Našťastie odpísala. Písali sme si veci ako Ahoj, Ako sa máš a Čo robíš. Nevinné začiatky.
Akurát som sa jej chcel spýtať, či by niekedy nešla von, ale napísala, že ide spať, zajtra má školu. Uch, škola. Ani si už nepamätám, aký je to pocit, vstávať ráno do školy.
Potom som si objednal pizzu a pozeral film, ani neviem ako sa volal. Veľmi som ho nevnímal, premýšľal som. O mnohých veciach - o koncertoch, o chalanoch, o mojej mame a o Amerike. A nakoniec aj o Lise.
Neviem, ale zdalo sa mi, že cez net je taká ... iná. Otvorenejšia. Ten obal, čo ju tak chráni, je preč. Hmm, je veľmi zvláštna. Ako rozpoltená osobnosť. Ibaže ONA sa nemusí dať liečiť.
Dúfam.

Mysli si čo chceš - časť 11 1/2

16. března 2012 v 19:23 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Druhú polovicu dám neskôr :D

Z pohľadu Lízy ::

Tak sme na intráku s chystáme sa spať. Barbara je už tu a spí. Nečudujem sa, je už desať hodín.
No, ako by som popísala dnešok? Bolo to celkom dobré. Až na vynútenú prechádzku s Liamom.
Liam .. hm. Ako by som ho opísala. Myslí si, že po ňom ide každá. Trošku namyslený. Slávny. No, ako každý iný chlapec :D (okrem tých peňazí)
Ale najviac na šokovala Julka, keď sa ma spýtala jednu absurdnú vec.
"Liz, a tebe sa Liam páči?"
Prosím ??
"ON ?? Nie.. nie. On nie." Hocikto iný, ale on nie.
"Ále, Líza. Poznám ťa už dosť dlho, a tak môžem s istotou povedať že-"
"S istotou nemôžeš povedať nič. Dobrú noc."
Okey, priznávam, bolo to trošku kruté. No, dosť kruté, vzhľadom nato, že je to moja najlepšia kamoška.
Ale ... nerada to priznávam ... teda .. zabila by som sa zato ale ...
Ale nič !! Ha, mysleli ste že poviem, že sa mi páči čo ? Nepoviem to.


Ách, dobré ránko.
"Dobré ráno kočeny." Ozval sa hlas. Otvorila som oko a zistila som, že to bola Barbara.
"Kde ste boli tak dlho? A s kým, čoo ?"
"Pár slov - Lucas, Niall, Liam."
"Óha," zaškerila sa Barča. "Niekto vás tu má ráád !! Lucasa poznám a verte mi, nezoznamuje ich len tak s niekým. Ja som ich videla len raz, ha."
"Určite !! Nebolo až také skvelé - teda pre mňa. Pre Julku to bolo inéé-" zasiahol ma vankúš z postele oproti.
"Jasné! Neviem kto tam hral nedostupného! Všetci sme dobre videli ako po tebe pásol."
"Nepásol."
"Ale áno."
"NIE."
"Ale ÁNO !!"
"Ehm, baby, nechcem vás rušiť, ale zmeškáme do školy."
Doriti.

Z pohľadu Liama ::

"Hej chlapéé, vstávaj !!" Začul som hlas.
Ale nereagoval som.
"Haló, pán Payne!"
"...."
"Okey, viem že sa ti snívalo s Lisou, ale teraz je ráno a ty si už zobud-"
Musel som doňho predsa niečo hodiť. Nesnívalo sa mi s ňou.
"Došľaka! Už viem prečo sa tvoje meno vyslovuje rovnako ako bolesť (pain = bolesť) ...To BOLÍ."
"A čo? Nemôžeš mi hneď takto z rána hovoriť takéto veci."
"No ale môj milý Liam, hovoril si zo sna."
"A ty to vieš odkiaľ? Bol si v noci rabovať chladničku čo?"
"Ale keď ja som bol hladný!"
Som úžasný. Vždy viem zmeniť tému.
"Hovoril si jej meno. Lisa, Lisa!"
Ach, no tak možno nie až taký dokonalý.
"Ja dobre viem ako sa volá. Nemysli si, že mám sklerózu či čo.
"Okey," Niall si sadol oproti mne a pozrel sa mi do očí. "Ale páči sa ti, však?"
Nerád to hovorím. "Hej."
"Ja som to vedel hneď. Teda včera si mi to povedal. Ale ja som to vedel už predtým. Hneď ako si prišiel do parku za nami, a keď si sa na ňu pozrel ... No povedz, prečo sa nedáte dokopy?"
"Niall, veľa kecáš. Nedáme sa dokopy preto, lebo ona ma NECHCE." Ejha. Je to iné, keď to poviete nahlas.
"Ale čoby. Kto by ťa nechcel?"
Však? Tiež si hovorím !!
"Veď ja ťa táák milujem !!"
"NIALL !!!"

Nová farba

16. března 2012 v 18:17 | Petranka |  Veci odveci
Použili ste už niekedy PENOVÚ farbu na vlasy ??
Ja hej, včera :D
Kúpila som ju v DM, mala som kupón na 50% zľavu, a nemohla som odolať.
Teda, včera som si to dala na hlavu, a bola som M-A-X-imálne spokojná. Bála som sa, že 1 farba bude málo (chápete, bežnú farbu si musím kúpiť aj 2 krabičky), ale vyšlo to dobre, ešte aj kúsok zvýšil :D
Moja originál farba bola tmavohnedá, a ja som si zvykla kupovať tmavohnedé :D ktoré mi vždy chytili na čierno. Teraz som si kúpila hnedú, no svetlejšiu ako doteraz, ale aj tak mi to chytilo tmavo :D Nie úplne na čierno, ale taká pekná tmavá hnedá :)
Čo ma na začiatku zarazilo (aj prekvapilo), bolo to, že sa vobec nevytrvorila taká snehobiela pena ako v reklame, ale hnedá :D No vôbec to neovplyvnilo výsledok.

PLUSY :: - množstvo farby
- nesmrdí tak ako tie amoniakové smrady, po ktorých sa 3 dni cítim nafetovane
- dobrá pigmentácia
- aj dávkovanie

MÍNUSY :: - cena (asi 5 €, ja som kúpila za 2,50)
(- uvidím ako dlho vydrží :D )

Farba sa volá SUBLIM MUSE (či ako :D) od LOREAL (myslím -.-)
Ak ju chcete kúpiť, odporúčam :)

Mysli si čo chceš - časť 10.

14. března 2012 v 16:42 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Dnes trochu skôr. Prepáčte, písala som to narýchlo, veľmi som sa nad tým nezamýšľala :) písala som Monitor a úplne som v stresoch :D No dúfam že sa vám aj tak páči :) potom dajte vedieť :)


Z pohľadu Lízy ::

Keď som vystúpila z autobusu na zastávke v tom parku, videla som, ako sa ku mne rúti postava s rozlietanými blond vlasmi. Julka.
"Konečne si tu. Tí blázni sa smiali na mojom prízvuku. Hí, fúú," dychčala, keď sa dovalila ku mne. Zasmiala som sa.
"Tak, aký je?"
"Úplne úžasný. Presne ako som si ho predstavovala. Nemá ani jednu chybu. No, má ... má frajerku," skrivila ústa.
Chudinka moja.
"Ale Juli, nesmieš to brať takto. Hlavne že ho poznáš a si s ním kamoška, nie?" Ja by som to brala.
,,Áno, máš pravdu ..."
To už sme sa k nim blížili.
Julka mala pravdu, Niall naživo vyzeral lepšie ako na obrázkoch. Ako na nás pozrel, vytiahol hneď mobil a zavolal niekomu. Kým sme došli k nim, telefón dal naspäť do vrecka.
"Čau, som Lisa, teší ma," podala som mu ruku.
"Niall, aj mňa teší," usmial sa, keď sme si chytili ruky. Pozrel sa mi pritom do očí. Úplne sa mi do nich vpíjal, akoby zo mňa chcel vytiahnuť nejaké strašné tajomstvo.
To sa mi nepáčilo, nadvihla som obočie, tak, ako to viem len ja. Uškrnul sa, akoby som mu niečo potvrdila a pustil ma.
"Komu si to volal?" opýtal sa ho Lucas, keď som mu zakývala a on sa na mňa usmial.
"Jednému .. kamošovi. Že či nepríde. Nudil sa, tak asi príde," pokrčil plecami Niall.
A tak sme sa prechádzali po tom parku, kecali a ja s Niallom sme dostali záchvat smiechu, keď Lucas povedal, že Julia má nos ako prasa ... veľký a rozrytý. Julka na to povedala : "Ale.. ja .. Lisa ma potkla, keď som bola malá, a poorala som trávu u nás na chate.." Nato očervenela, a keď sa Lucas začal smiať, rozbehla sa za ním. Naháňala ho po celom parku, Niall sa o mňa oprel, prehol sa a ani nemohol dýchať, čo sa dusil smiechom. Ja som sa tiež rehotala a každý v parku sa na nás kukal, že čo nám je a prečo tá mladá slečna naháňa toho muža :D Julka ho nakoniec prinútila odvolať čo povedal, no keď sa otočila, chytil ju a hodil do potôčika. Nestihol však odísť, a tak ho potiahla za nohavice a on spadol za ňou.
"Kde si vlastne bola ty?" spýtala sa ma Julka, keď sme sa konečne prestali smiať a prišla k nám - celá mokrá.
"Ja-"
"Náhoda?" ozval sa spoza mňa hlas. Otočila som sa a tam sa na mňa vyškieral ... chlap menom Liam Payne.

Z pohľadu Julky ::

Všimla som si, že sa k nám približuje nejaký chlapec. Asi ten Niallov kamoš.
"Kde si vlastne bola ty?" opýtala som sa Lízy, keď som došla k nim.
"Ja -" nestihla dopovedať, lebo ten chlapec chlapec jej skočil do reči.
"Náhoda?" opýtal sa.
Tak na dnes je to na mňa priveľa. Niall Horan a Liam Payne na jednom mieste so MNOU ? Fúha.
Ale ako správne dievča som na sebe nedala nič poznať a radšej som sa sústredila na kamošku.
Zdá sa mi to, alebo vôbec nevyzerá prekvapene, že vedľa nej stojí jeden z najúžasnejších chlapov na planéte?

Z pohľadu Lízy ::

Ach nie. Už zase on?
Teda, nechápte ma zle. Je pekný, milý, zarába veľké peniaze a dievčatá ho žerú, no ja k nemu necítim nič. Vôbec nič. Ani neviem, či je teda už môj kamarát alebo nie.
Dokonca neviem, či sa k nemu mám správať ako mrcha (ako pri väčšine chlapcov) alebo ako normálne dievča.
V každom prípade, stál tu vedľa mňa a ukazoval nám svoje biele zuby. Všetci sa na nás pozerali a Niall vyzeral, ako keby sa mal znova rozosmiať.
"Vy sa .. poznáte?" opýtala sa Julka.
"Dnes sme sa stretli v McDonalde," potvrdila som.
"Ospravedlňte nás, prosím," zasmiala sa a odtiahla ma nabok.
"Ako si to predstavuješ, nepovedať mi že si stretla niekoho takého, ako je on?" zasypela.
"Prepáč, zabudla som."
"Zabudla? Ako to myslíš - zabudla som! Na také niečo sa predsa nedá zabudnúť!"
"Pozri, ja som ti to fakt chcela povedať. Nemohla som predsa vedieť, že ich Lucas pozná! A už vôbec nie to, že ich zavolá."
"No dobre. Ale nabudúce sa ti to tak ľahko neprepečie. A daj dole tú masku a správaj sa slušne." Masku? Akú masku?
Aha, TÚ masku. Lenže ja nenosím masku. Pri chalanoch sa vždy obrním. Okey, tak to teda je maska. To je fuk.

Z pohľadu Liama ::

Zdalo sa, že nie je veľmi prekvapená, že ma vidí.
Zato ja som bol. Po tom, čo odišla z parku, som nevedel čo mám robiť. Nenechala mi na seba žiaden kontakt. Nevedel som, či ju ešte uvidím.
Lenže potom mi zavolal Niall, že je v parku s Lucasom, ktorý mu chcel predstaviť nejakú kamošku. A tá si zavolala svoju a teraz vraj prišla a vyzerá presne ako môj typ.
Tak som išiel.
A aké bolo moje prekvapenie, keď som uvidel fakt vysoké dievča, čo stojí drahými topánkami nebezpečne blízko psieho hovienka, dlhé vlasy jej padajú na chrbát ..Lisa!!
Ja mám asi naozaj šťastie.

Keď sme s Niallom sedeli v aute smerom do nášho bytu, rozprávali sme sa.
"Vieš, hneď ako som videl Lisu prichádzať, vedel som, že je to tvoj typ," štuchol ma pod rebro.
"A keď sa mi pozrela do očí ... a potom ten drzý pohľad ... vedel som, že je PRESNE tvoj typ."
"Hej, je to môj typ.." Naozaj. Drzé dievčatá sa mi vždy páčili.
"A potom som zistil, že len ty by si ju mohol skrotiť.. Teda .." zarazil sa a očervenel. Hneď potom sme sa začali smiať.
Ach, aký je ten život ťažký.

Menšie info :)

13. března 2012 v 13:00 | Petranka
Rozhodla som sa, že príbeh budem pridávať každý druhý deň, asi okolo 19:00 :)
{čiže asi pondelok - streda- piatok} a cez víkden možno aj dve :)
Časti sa budem snažiť písať dlhé :D ale neviem ešte ako mi to výjde .
A mimochodom, ďakujem za čítanie ♥ milujem vás, bez vás by to tu bolo o ničom :) Dúam že sa vám to páči :)
Vaša
Petranka ;)

Mysli si čo chceš - časť 9.

12. března 2012 v 18:30 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Ďakujem za komentáre, ktoré napíšete po prečítaní tejto časti :D
Dúfam že sa bude páčiť :)

Z pohľadu Lízy ::

,,Ja dobre viem ,kto si, nemysli si. A nejačím preto, lebo ma potom bolia hlasivky vieš? A vôbec, chcem sa tu iba kľudne najesť. Nemám rada, keď ma pri tom pozoruje stovka cudzích ľudí." Nadvidla som obočie a konečne som si odkusla.
Neviem, čo si myslel, ale tváril sa pobavene. Hm. Čo už.
No, keď už tu teda sedím s takou celebritou, spýtam sa ho niečo.
,, A čo tu vlastne robíš?" opýtala som sa ho.
"No, to je dosť napínavý a akčný príbeh. A je na dlho, a ak ho chceš počuj, poď sa von prejsť."
No, ak je toto pokus o rande či čo, nevyšiel.
"Ha, no neviem ako ty, ale ja pri jedení radšej sedím. Takže ja zostávam tu."
Zatváril sa, ako keby som mu dala do nosa.
Ale keď ja naozaj neviem pri chodení jesť !!
,,No, ale myslím že radšej pri jedle chodíš, ako by ťa malo očumovať 100 fanúšičiek." Ohohó. Vyhrážanie? Vážne?
,, To fakt? Vyhrážaš sa mi ?"
Zase sa tak nevinne a roztomilo usmial.
Oprela som sa o stoličku a pozrela som mu do očí.

Z pohľadu Liama ::

,,No, ale myslím že radšej pri jedle chodíš, ako by ťa malo očumovať 100 fanúšičiek." Rozhodol som sa, že to skúsim touto cestou.
,, To fakt? Vyhrážaš sa mi ?" Nemám to vo zvyku, ale áno.
Usmial som sa na ňu (opäť), ale ona nič. Nechápem, keď sa takto pozriem na nejaké iné dievča, roztečie sa mi pri nohách. Ale na ňu to nefunguje.
Oprela sa o stoličku a pozrela sa mi do očí.
Tento ironický pohľad ma dostal. Ale ja som sa prinútil ďalej pozerať do jej (veľkých hnedých) očí.
Nadvihol som obočie.
Takto sme si mlčky vymenili pár otázok v očiach(z jej strany), pár snehobielych úsmevov (z mojej strany) a pár urážlivých pohľadov (obaja), až kým sa jej pohľad nezjemnil a nezasmiala sa.
Áno !!
"Už som to mohla mať dávno zjedené. Ponáhľam sa." Sladko sa usmiala.
Aha. No tak som nevyhral.
"Pozri," vzdychol som si, " urobíme to takto. Pôjdeš sa so mnou prejsť." J
Očividne o tom premýšľala.
"No dobre. Ale keď sa na mňa niekto vrhne alebo ma prepichne zo žiarlivosti, nepraj si ma."
"Neboj sa. Budem ťa ochraňovať."

Z pohľadu Lízy ::

"Neboj sa. Budem ťa ochraňovať." Ten tón, akým to povedal. Musela som sa zasmiať.
Postavila som sa a aj Liam. Až keď sme vyšli na ulicu, všimla som si, že som vyššia od neho. TRAPAS.
"Ou, aká si vysoká," prekvapene povedal a predstieral, že sa pozerá niekde smerom na oblaky. "Mohla by si byť modelka."
Modelka ?? To ako ja ? HAH HA HA HA.
"Si normálny? Nie, ja nie. Pozri sa na môj zadok." A myslela som to vážne. Môj zadok je väčší ako normálne. Vôbec nie je ako stvorený na promenádovanie v plavkách.
Snáď to do leta zmizne.
"Ja si myslím, že tvoj zadok je veľmi pekný. Mnoho žien platí chirurgovi, aby vyzeral ako ten tvoj." On sa normálne pozrel.
Chcel ma utešiť a povedal, že si ušetrím za plastiku ?
"No to je od teba milé, fakt milé."
"Tak, kam pôjdeme? Tu za rohom je jeden park," navrhol.
"OK."
Čo iné som mala povedať?

Z pohľadu Julky ::

Z auta vystúpil Niall. Naozajský Niall Horan.
CNWOIAGHSDILUCVAWUO!! Niall Horan !!
Ja som tomu vážne nemohla uveriť.
Keď prišiel k nám, objal sa s Lucasom a potom pozrel na mňa.
"Ahoj," pozdravil sa mi. Bože, mala som chuť sa naňho vrhnúť.
"A-ahoj," povedala som mu.
Doriti !! Rozprávam sa s Niallom z One Direction !!
Chcela som sa ho niečo spýtať, ale on sa opýtal skôr.
Lucasa.
"Počuj, musím sa ťa niečo spýtať," povedal mu. Css.
No normálne sa začali rozprávať. Chcela som za zapájať, ale o takých veciach, ktoré oni preberali, som nemala ani potuchy. Cítila som sa ako piate koleso na voze.
O pol minúty som ich už ani nevnímala a pozerala som sa na potôčik, ktorý tiekol cez park a malé rybičky, ktoré plávali v ňom.
Keď tu zrazu, počula som svoje meno.
Otočila som sa, a zbadala som, že Lucas sa na mňa pozerá a Niall sa smeje. Bolo viac než jasné, že sa rozprávali o mne.
Zamračila som sa a podišla bližšie k nim.
"Začula som svoje meno."
"Hej no, vieš.." Niall sa začervenal. "Rozprávali sme sa o tebe."
"Povedal som mu, že si zo Slovenska. Nikdy o ňom nepočul, tak som mu hovoril pár slovenských slov, ktoré si ma stihla naučiť. Ale tuto pán sa rehlí a očividne sa mu to nepáči." Drgol ho do rebra.
"Fakt. Kde presne je to Slovinsko?"
"Slovensko. Je v strede Európy a je to nádherná krajina. Má plno hradov a zámkov a riek a .." dodala som, "Slovenky sú najkrajšie ženy na Zemi." Prehodila som si vlasy na chrbát :D
"Ouha, myslel som si :D" Zasmial sa Lucas.
"Veľa fanúšičiek nám píše, že tam máme prísť. Prišlo nám dokonca pár máp :D Ale je to malá krajina." Pokrčil plecami Niall.
Tak som naňho vyplazila jazyk.
A spomenula som si, kto takto vyplazuje jazyk, a dostala som nápad.
"Niall? Nebude vadiť, ak zavolám kamošku?"
,,No, ak ma neznásilní," pokrčil plecami.

Z pohľadu Lízy ::

Prechádzali sme sa a ja som ukázala na jednu lavičku. Sadli sme si a začali sme sa rozprávať. O mne, o škole, o hudbe, o ňom, o jeho živote a tak.
Ani neviem, na čom sme sa tak smiali, keď mi zazvonil mobil.
Volala Julka.
"Haló?"
"Neuveríš!! Sedím tu s Niallom Horanom. Lucas ho pozná a predstavil mi ho. Je skvelý. Musíš prísť za nami !!" Toto všetko vychrlila v priebehu 3 sekúnd.
"Stop !! Pomaly a zreteľne, prosím."
"Och. Dve slová - Niall Horan."
"Aaaaaaa!! To vážne ?? Bože Juli, teším sa s tebou!!" Fakt. Je to moja najlepšia kamoška a čo teší ju, to teší aj mňa.
Aj keď je to stretnutie Nialla Horana.
"A kde mám prísť?" Vraj niekde do Trafalgarského parku či kde.
Tento rozhovor prebehol v slovenčine, takže keď som zložila telefón, Liam na mňa kukal dosť divne.
"Čo si teroristka? To čo bol za jazyk?"
"Toto, môj zlatý, bola slovenčina."
"Takže si zo Slovinska?? Nepovedala si mi to," povedal vyčítavo.
Ach bože.
"Slovensko. Je to Slovensko. Zaškrípala som zubami. "Okrem toho, musím ísť. Chápeš, kamarátske SOS."
Tak teraz sa zatváril, akoby som mu zrazila šteniatko.
"Teraz hneď? Prečo?"
"Hm. Tajomstvo," vyplazila som mu jazyk. Okrem toho, možno sa to dozvie aj sám. ,, Ako sa dostanem do Traffalgarského parku?"
Dal mi adresu a chcel ma aj odviesť, ale ja som nechcela. Zakývala som mu a odišla smerom, ktorý mi ukázal.


Líza to nevidela ,pretože odchádzala. Ale keby sa otočila, videla by obyčajného chlapca, ktorý sa pozeral na dievča, ktoré sa niekam ponáhľalo. Až keď nastúpila na autobus, uvedomil si, že nemá jej číslo.
,,Zvláštne," pomyslel si. Inokedy sa na čísla nemusí ani pýtať a má ich plné vrecká.
A preto ho táto dievčina zaujala ešte viac.

Mysli si čo chceš - časť 8.

10. března 2012 v 19:16 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Z pohľadu Julky ::

Čo budem robiť ? Je po škole, Barbara išla za priateľom a Líza niekam von. Hádam sa tu nebudem nudiť ? Úlohy nemáme, dnes bol predsa prvý deň.
Vtedy som si spomenula na Lucasa. Hmm. Možno sa tiež nudí. A mohol by mi to tu poukazovať. Asi mu zavolám.
,,Čauko Lucas, tu je Julia. Čo robíš ?" spýtala som sa ho trošku nervózne. Chápete, je to chlapec, a ja som vždy pri chlapcoch nervózna.
,,No čau kočka, nič mimoriadne. Prečo? Chceš ísť von ?" Tento konkrétny chalan vie asi čítať myšlienky.
,,Vlastne hej. Lisa niekam odišla a ja nemám čo robiť. Myslela som, že by si mi to tu mohol poukazovať..."
,,Jasné, že váhaš!! Za polhodinu prídem po teba. Kde to vlastne bývate?"
Povedala som mu a zložila som.
Ha, a teraz - čo si obliecť? Šaty či obyčajné tričko? Tenisky čo lodičky? Och, a nie je to jedno ?? Nie je to môj frajer, je to len kamoš. Napokon som sa rozhodla pre kraťasy a tenisky.
Presne o 30 minút prišiel Lucas. Ten má teda auto - nablýskaný čierny Mercedes. Veľmi pekný a tiež veľmi (ako som zistila neskôr) pohodlný.
,,Tak teda, čo by si chcela vidieť?" spýtal sa ma, keď som sedela v jeho aute.
,,Všetko !!" odpovedala som a zasmiala som sa.
,,Dobre, ale bude to na dlhšie," zasmial sa tiež. Vyštartoval niekam na sever a zapol rádio.
Práve hrala pesnička od Jessie J - Domino. Milujem túto pesničku. Je taká rytmická, a JJ je celkovo hviezda. Pozerala som sa von oknom, prechádzali sme cez parky, okolo škôl a rôznych obchodov - Lucas mi vysvetľoval, kde sme. Pozreli sme sa na London Eye, Big Ben a boli sme aj v Nando's !! Vždy som tam chcela ísť, a nielen preto, lebo to tam miluje Niall Horan (ja ho milujem, je taký sladkýý a nádherne spieva). Kúpili sme si coffee-to-go a išli naspäť do auta. Akurát začali hrať pieseň od One Direction - What makes you beautiful. Začala som si potichu spievať, ale prestala som, keď som videla, že Lucas sa na mňa tak divne pozrel a potom si začal zamyslene hrýzť peru. Hmm. To spievam až tak zle, že rozmýšľa že ma vyhodí z auta či čo ?!
Nakoniec sme sa zastavili v parku, v nejakej časti Londýna, o ktorej som ani nevedela. Samé lavičky, chodníčky a stromy. Sadli sme si a kecali sme. O všetkom, cez školu, Slovensko, hudbu (aj o 1D ) až po jeho školu, jeho život. Boli chvíle, keď sme sa fakt nevedeli prestať smiať, aj kvôli mojej angličtine. Ale zvládla som to bez väčšej ujmy na zdraví.
Zrazu sa ku mne otočil a začal hovoriť.
,,Vieš Julia, väčšina dievčat sa so mnou baví..." začal vážne.
,,Baví? To som si nemyslela," povedala som so smiechom.
,,Počkaj, nechaj ma dohovoriť. Väčšina báb sa so mnou baví, pretože... poznám One Direction."
Bola som mierne zmätená. Kto by ich nepoznal?
,, Teda," dodal, asi videl že to nechápem. ,,Ja ich naozaj poznám. Osobne. Sme dobrí kamoši. Vlastne, veľmi dobrí."
Počkať moment. To myslí vážne?
,,Aha. No a prečo mi to hovoríš?"
,, Videl som, ako si si ich spievala. Najprv som si myslel, že vieš, že ich poznám a že si ma zavolala von, len aby som ti dal ich čísla, lístky na koncert či čo. Nad tým som v aute tak rozmýšľal. Ale vidím, že si išla von kvôli mne a že si nemala žiadne bočné úmysly. Teda, aj keby si mala..." zaškeril sa.
,,No, tak nad tým rozmýšľam, koho by si chcela stretnúť? Možno by som to mohol zariadiť. Ale," dodal hrozivo, ,, len ak so mnou ešte pôjdeš von."
,,Jasné že hej," zasmiala som sa. Neverila som. Ja že sa stretnem s Niallom ??!
Vytiahol z vrecka mobil a niekomu zavolal.
O pár minút do parku dorazilo veľké tmavé auto s čiernymi sklami.

S pohľadu Lízy ::

Omgsiohncvifghjezsmj !!!!! Liam Payne !! Doriti !!
Ovládaj sa dievča. Je to len jeden z mála chlapcov, ktorých si dokázala zbaliť. A potom aj nechutne odkopnúť. Týmto si bola na škole preslávená, ale chalani aj tak išli po tebe. Ako keby chceli byť nechutne odkopnutí.
Moment, ja predsa žiadneho slávneho speváka nechcem zbaliť. Nieto ešte odkopnúť.
Čas vypadnúť.
,,Och, prepáč, nevidela som ťa tu. Idem preč," povedala som mu a dvíhala som sa zo stoličky.
,,Nie, nie, to naozaj nemusíš. Kvôli mne nie," sladko sa usmial.
Soráč chlape, ale práve kvôli tebe musím. Netúžim byť na obálke stoviek časopisov ako tvoja potencionálna priateľka a byť prenasledovaná až na záchod. Chcem si ešte užiť život.
Ale tie oči ma nakoniec donútili si opäť sadnúť.
,,Ja som Liam," opäť sa usmial, akoby sa mi vysmieval.
,,Ja som Lisa, teší ma," povedala som mu.
Z ničoho nič na mňa pozrel tak.. obviňujúco. A nedôverčivo.
,,Teda, nie žeby mi to vadilo, ale prečo nejačíš? Myslím.. som predsa, veď vieš.. Liam Payne!" Ako keby si bol Boh, preboha. Si človek ako každý iný.
,,Ja dobre viem ,kto si, nemysli si. A nejačím preto, lebo ma potom bolia hlasivky vieš? A vôbec, chcem sa tu iba kľudne najesť. Nemám rada, keď ma pri tom pozoruje stovka cudzích ľudí."

Z pohľadu Liama ::

Ja sikľudne sedím za stolom a odrazu si ku mne prisadne nejaké drsné dievča.
,,Ehm, ahoj," Asi ďalšia fanúšička. Aj keď nevyzerá, žeby počúvala náš sladký popík - no nesúď knihu podľa obalu.
Kukla na mňa, asi nevedela že tu sedím - vyvalila oči, potom ich dala naspäť a nakoniec otvorila ústa.
Bolo vidieť, že zvádza nejaký vnútorný boj.
,,Och, prepáč, nevidela som ťa tu. Idem preč," povedala úplne pokojným hlasom a vstávala.
Ale ja som sa usmial - vraj to baby úplne mätie.
,,Nie, nie, to naozaj nemusíš. Kvôli mne nie."
Zase ten vnútorný boj. Asi sa budem smiať.
,,Ja som Liam," Keby si to náhodou nevedela, kočka.
,,Ja som Lisa, teší ma." Povedala a chcela sa venovať svojmu obedu.
Čo nevie kto som ?
,,Teda, nie žeby mi to vadilo, ale prečo nejačíš? Myslím.. som predsa, veď vieš.. Liam Payne!" MUSEL som sa jej spýtať.
,,Ja dobre viem ,kto si, nemysli si. A nejačím preto, lebo ma potom bolia hlasivky vieš? A vôbec, chcem sa tu iba kľudne najesť. Nemám rada, keď ma pri tom pozoruje stovka cudzích ľudí." Ironicky sa usmiala a nadvihla obočie.
Tak týmto ma dostala.
Ha. Drzé dievča. To mám rád.

Mysli si čo chceš - časť 7.

8. března 2012 v 19:24 | Petranka |  Mysli si čo chceš
SEPTEMBER 2012
Nie, nie, nie .... Som v Londýne už 3 dni, milujem to tu, ale predsa len...
Škola. To je tá vec, ktorá mi tu špatí deň. Jasné, prišla som sem len kvôli tomu :D Ale čo si asi tak mám povedať v prvý deň školy?
Dnešné ráno sa celkom dalo zvládnuť, čo ma dosť potešilo. Škola začína o 10:00. Ách, sladký spánok... (Mimochodom, čo sa mi snívalo, to vám nepoviem, lebo chcem aby sa to splnilo. Soráč.) Teda. Vstala som okolo 8:30 a so zavretými očami a dekou (musela som si priniesť z domu svoju dečku, inak by som nevedela zaspať) omotanou okolo seba som sa vybrala do kúpeľne.
Cestou som do niekoho narazila. Našťastie sa tomu niekomu nič nestalo a ja som mohla nerušene pokračovať v ceste.
Rýchla studená sprcha robí s ľuďmi hotové zázraky. Z kúpeľne som vyšla ako malé tornádo, uvarila som si kávu, namazala chlieb maslom a k tomu jablko (skúšali ste už chleba s jablkom ? je to.. šťavnaté.). Všetko som to do seba nahádzala, aj keď to bol viac-menej vražedná kombinácia.
Aha, očakávaná dilema. Stojíte pred šatníkom, ktorý je plný vecí, a neviete čo si oblečiete. Ani ja som nevedela. Našťastie uniformu tu zakázali, čo je dobre, pretože ja z celej duše nenávidím blúzky a kravaty.
Nakoniec to vyhrali obyčajné džínsy, voľné biele tričko a tenisky. Na plece taška s vecami a šup do školy.
Tak, keď som sa pekne posadila na miesto, poobzerala som sa. Sedelo tu už dosť veľa študentov, väčšinou dievčatá. Bolo tam síce aj pár chlapcov, ale čo si budeme namýšľať, na Slovensku sú krajší. Vyzerali tak ...múdro. Až veľmi múdro.
No, v každom prípade, vošiel dnu učiteľ. Teda ľudia, ten vyzeral boožsky. Učiteľov by som rozhodne nemala baliť, ale keby bol v mojom veku, behala by som za ním ako pes. Skoro mi až ušla slinka.
Volá sa Thomas Smithy a bude nás teda učiť. Má 29 rokov, vraj hneď po skončení výšky dostal ponuku tu učiť.
Mali sme sa všetci zaradom postaviť a predstaviť sa, povedať niečo o sebe. Ou. Nejaké doosť kučeravé dievča predo mnou sa volá Mischa a je z Nemecka, vedľa nej holka je Shanya a je z USA. Ja som zo Slovenska a mám rada hudbu, čítanie a plávanie. Chlapec s okuliarami na nose je Libor z Čiech !! A tak ďalej ... Do konca sme sa potom rozprávali a usmievali na seba ako blbci.

Po škole som sa potom vybrala do mesta, sama. Prezliekla som sa do niečoho štýlového, kožená bunda a tie čierne členkové čižmy na opätkoch ♥a vlasy som si nakulmovala. Chcela som ísť do nejakej reštiky alebo Mekáča. Zavolala som si taxík, že nech ma odnesie do nejakého McDonaldu. Náhodou, bolo to hneď za rohom (nie celkom doslova, ale bolo to fakt blízko!). Dala som tomu ujovi asi 5 libier a už ho nebolo. Divný chlapík.
Vošla som do Mekáča a na moje prekvapenie tam nebolo až tak veľa ľudí, asi tak 30. Myslela som si že ich bude viac, veď je čas obeda a po škole.
Objednala som si veľké hranolky (chápete, bola som hladná) a kurací McWrap alebo ako sa to píše. Kým mi toto vybavovali, sadla som si ku oknu a pozerala von. Na ľudí, ktorí sa bezstarostne prechádzali, išli do/z práce alebo si plnili povinnosti, nech už boli hocijaké. Mamičky sa prechádzali s deťmi v parku a naháňali rozkotúľané loptičky. Nejaký šialenec v pásikavom tričku sa uprostred cesty rehotal ako ... šialenec. Počkať, on je šialenec. To je jedno.
Konečne zvolali moju objednávku. Išla som si teda po ňu - aj keď som si to dala zabaliť, rozhodla som sa, že si to zjem tu.
Otočila som sa, že si pôjdem sadnúť, no na moje veľké pohoršenie ma niekto podsadol !! Ha, bola to Shanya zo školy. Milá to osôbka.
Ale nemala som chuť sa s ňou teraz rozprávať. Išla som si teda pohľadať nejaké iné miesto, a uvidela som voľný stôl zastrčený za veľkou palmou. Kabelku som si hodila na stoličku a sadla som si.
,,Ehm, ahoj," ozvalo sa zrazu niekde predo mnou. Došľaka, a ja že tu sedím sama. Zdvihla som pohľad od svojich hranoliek a tam sedel chlapec s krásnymi hnedými očami. Prižmúrila som tie svoje, zdal sa mi povedomý. Vzápätí som ich vypučila.
Tento chalan, čo sedel oproti mne, bol Liam Payne.

Mysli si čo chceš - časť 6.

6. března 2012 v 20:17 | Petranka |  Mysli si čo chceš
Ďakujem všetkým za čítanie. dúfam že sa vám príbeh páči :)

Vyzerala byť celkom v pohode. Mala dlhé hnedé vlasy asi po lopatky (ja mám dlhšie, ha), modré oči a žlté nechty. Inak baseballová mikina, akú teraz nosí každý 3. človek a klasika rifle.
Telefonovala.
A rozprávala po slovensky.
Teda, to bol šok. Vaša spolubývajúca je Slovenka ako vy.
KeĎ zložila, usmiala sa na nás a po anglicky sa nám predstavila. Volá sa Barbara a je zo Slovenska. My sme sa začali smiať, a že my sme Líza a Julia, tiež zo Slovenska. Tak sme sa teda spoznali. Barbara nám potom poukazovala internát, zoznámila s pár deckami, ktoré tu už boli a potom sme išli spolu na kávu do Starbucks. Vždy som tam chcela ísť. A neľutovala som. Objednala som si karamelovo čokoládové latté - a bolo skvelé. Famózne. Neopísateľné. Chutilo fantasticky. Ani kakao môjho oca nechutí lepšie - a to už je čo povedať.
Keď už sme v Londýne, išli sme sa pozrieť aj do centra, na Temžu, Big Ben a tie zaujímavé veci :D Bolo to naozaj krásne.
Bohužiaľ, nič netrvá večne. Keď sme sa vrátili na intrák, čakalo nás vybaľovanie. No, stále lepšie ako ZAbaľovanie. Stačí len pekne naskladať do skrine, ponožky do šuflíkov a zubné kefky do kúpeľne. Večeru sme si objednali z nejakej reštaurácie, asi čínskej. Vyzeralo to úžasne !! Sezamové rezance, grilované rebierka a ako grátis arašidy vo wasabi :D Zjedli sme to, a nakoniec išli spať.
Zaspala som s myšlienkou, aké mám šťastie, že som si nič doma nezabudla.
Ako sa to však stáva, predsa som si niečo zabudla. A to práve - vložky. Hej. A akurát teraz, keď som sa zobudila s nádhernou vyrážkou na čele a moje vlasy sú na hovno. OCH, ako ja nenávidím menzes. Je to jedna z najnepríjemnejších vecí počas života, ak máte to šťastie a ste dievča.
Barbara mi povedala, že na prízemí oproti recepcii je malý obchod, v ktorom predávajú "prvú pomoc" pre študentov - papiere, zošity, toaleťáky, hygienické potreby a rôzne druhy ochrany.
Išla som tam teda, z veľmi veľkého výberu som si vybrala moju prvú pomoc a namierila som si to ku pokladni. Stál tam - uch och, včera nám ho Barbara predstavila - tuším sa volal Mike. Menší trapas, keď vás chalan vidí kupovať si niečo také súkromné, ako sú vložky. Čo už, príroda nepočká :D
Mike si práve kupoval nejaké perá, keď začul moje kroky. Otočil sa, a keď uvidel čo držím v rukách, zatváril sa veľmi čudne. Oči vypučil, ústa skrútil smerom dolu a ešte aj celý očervenel. KeĎ som toto uvidela, rozrehotala som sa na celý obchod :D Ale vyzeral tak smiešne. Aj on sám sa nakoniec rozosmial. Spolu sme vyšli z obchodu a cestou na izby sme sa rozprávali. Mike pochádza z Anglicka, ale žije niekde v Lutone (ktovie kde to je, haha). Má 19 a študuje tu už druhý rok, psychológiu a literatúru.
Nakoniec som sa dotrepala do izby, ľahla na posteľ a kukla na mobil. Bolo 31. augusta.
Takže zajtra začína škola.

Líza :)

Julia

Barbara

Mysli si čo chceš - časť 5.

5. března 2012 v 18:34 | Petranka |  Mysli si čo chceš
AUGUST 2012

Tak, už je to tu. Idem do Londýna.
Kufre mám zbalené už asi týždeň, sú teda fakt plné :D Mám 3 obrovské kufre + tašku, ktorú si beriem do lietadla. Teda ja fakt neviem, ako sa tam odnesiem.

V LIETADLE

Ách, už sedíme v lietadle. Len ja a Julka. Teda... prvýkrát sama.
Let trvá asi 2 hodiny. Z letiska si zavoláme taxík a (po anglicky) si objednáme taxík, odvezie nás do internátu a tam budeme bývať najbližších ...no, pár rokov.
Intrák sme pozerali na internete, je to vlastne niečo ako byt. S vlastnou kúpeľňou, malou kuchynkou a obývačkou. Dúfam, že sa to bude zhodovať z obrázkami.

NA INTERNÁTE

Kurník, už sme tu. Bolo to dosť zdĺhavé, ale pobavili sme sa. KeĎ sme sa s tými kuframi vytrepali von a chceli sme si zavolať taxík, zistili sme, že neviem číslo. Začali sme sa uškŕňať, a opýtali sme sa okoloidúceho chlapca. Skoro dokonalou angličtinou sme sa ho spýtali, či nevie číslo na taxíka. Kukol na nás, na naše kufre a na naše vysmiate tváre. Aj jemu začalo pošklbávať kútikmi úst, teda fakt neviem prečo, ale číslo nám dal. Kým som volala, rozprával sa s Julkou, odkiaľ sme, čo tu robíme a tak. Bol celkom milý, a dokelu, fakt pekný :D Nakoniec sme si vymenili čísla s tým, že nás tu niekedy prevedie, keď bude mať čas. Volal sa Lucas, len tak mimochodom.
KeĎ prišiel taxík (dosť maličký), rozlúčili sme sa. Taxikár tak vyvaľoval oči na tie kufre, ale spoločnými (a Lucasovými) silami sme tam tie kufre napchali a aj my sme si sadli do auta. Spýtam sa nás, kam to bude. A my že - londýnska univerzita, internáty.
Pozrel na nás, začal sa usmievať a povedal, že našej reči nerozumie. Hej, odpovedali sme mu po slovensky :D No, opravili sme sa a potom celú cestu smiali (aj s vodičom) a odpovedali na jeho otázky (odkiaľ sme a tak). Vyhodil nás pri intrákoch a dokonca nám pomohol s kuframi J
Dnu (vyzerá to tu veľmi pekne) sme sa museli ohlásiť, až potom nám dali kľúč od izby. Vraj je s nami aj jedno dievča, tak uvidíme.
Našťastie tu sú výťahy, ktorými sme sa odviezli až na 4. poschodie. Izba č. 415 bola úplne na konci. Otvorili sme si dvere a kufre sme napchali dnu.
Na jednej z postelí ležalo dievča.

Mysli si čo chceš - časť 4.

2. března 2012 v 19:48 | Petranka |  Mysli si čo chceš
,,Takže tie peniaze poslala Jana ?''
,,Áno.''
,,Na cestu do Anglicka.''
,,Áno.''
,,Moja sestra Jana ti poslala peniaze do Anglicka.''
,,Áno ocko, koľkokrát to ešte budem opakovať ??'' Už mi to liezlo na nervy. Odkedy prišiel domov, rozoberá sa len toto. Stavím sa, že keby aj vybuchla Optima a zrútil sa Spišský hrad, zaujímali by ho peniaze, ktoré mi poslala jeho sestra Jana na cestu do Anglicka.
,,No, týmto sa všetko zjednodušuje!!'' Hej, to je pravda. Oco je kuchár vo veľmi luxusnej reštaurácii a mama pracuje ako redaktorka novín. Znie to dobre, no na mňa nikdy nešlo veľa peňazí - väčšina išla na dom, auto, druhé auto a do banky na účet. Na mňa asi tak 10 % celkového mesačného prijímu, z toho polovicu som minula v obchodoch a ostatné som si dala do pokladničky. Hej, skúpi rodičia :D Čo už, aspoň si oco našiel novú prácu (predtým pracoval ako učiteľ, takže nás živila len mama). Takže sa teraz 'finančne zabezpečujeme' , keby niečo. Hm.
Neviem sa dočkať, kedy prídu tie výsledky. Klepem sa, keď príde hocijaký list, ale fakt to potrebujem vedieť.

APRÍL 2012

,,Zlatko, myslím, že je to tu. ÁNO, prišiel ti list z Londýnskej univerzity !!!'' zakričala mama, len čo prišla domov.
,,Čože? Vážne ??'' konečne! Zobrala som list od mamy, išla som do svojej izby a zavrela som jej dvere doslova pred nosom.
,,Vážená slečna Vysoká (hej, Líza Vysoká. Lepšie meno nebolo ?! ),
píšeme Vám vzhľadom na výsledky internetových prijímacích skúšok, ktoré ste robili na Univerzitu Londýn dňa 20.1.2012 .

Vaše výsledky sú :
Anglický jazyk - 99/100 bodov
Literatúra - 20/25 bodov
Psychologické testy - 48/50 bodov
Dejiny - 5/15odov.
____________________________________________________
Celkové hodnotenie - 172/195 bodov = 88,2 %
(Potrebný počet percent na prijatie - 87)

Ak máte záujem ďalej pokračovať na našej škole, prosím vyplňte priložený dotazník.

Gratulujeme,
S pozdravom Audrey Hopkirková
Zástupkina riaditeľa


OMG OMG OMG !! Ja som to urobila !!! Pôjdem do Londýna !! ÁNOOOOOOOOOOOOOO !!!!! Nemôžem uveriť !!
,,Čo sa deje ?? Urobila si ..??'' spýtala sa mamka, keĎ vstúpila do izby a počula ma kričať.
Namiesto odpovede som zakričala a spolu sme spustili oslavný tanec :D Kričali sme a jačali až kým neprišla suseda, ktorú znepokojilo toto náhle vyrušenie z pokojného popíjania čajíku.
,,Tak toto si zaslúži niečo extra. Poďme nakupovať,'' navrhla mamka, a ja som, samozrejme, súhlasila.
,,Musím zavolať Julke, či aj jej prišiel list.'' spomenula som si, keĎ som prišla domov s plnými rukami tašiek. Prešli sme snáď všetko - Optimu, Aupark, Galériu, celé mesto a pár číňanov (niekedy majú super veci). Kúpila som si náádherné čierne čižmičky na opätku, aj keď som sama vysoká (nielen priezviskom, haha - mám 178 cm), ale musela som !! Aha, späť k Julke.
,,Tak ako, prišlo ti to? Urobila si ?? Ja som urobila !!'' vybalila som to na ňu, hneĎ ako to zdvihla.
,,Vieš Liz, ako by som ti to .. ja ... och Líza..'' zľakla som sa. Hádam.. nespravila to ?? ,,Ja .. uf, urobila som !! 87 percent !!''
Tak sa mi uľavilo, že som tam začala jačať do telefónu, potom sme sa smiali a nakoniec sa rozplakali.
Takže v auguste ideme do Londýna !!